Spracovávanie prírodných pletív - prútie, slama, luby, korienky, pálka, šúpolie

Výroba z prútia - košikárstvo

Prútie bolo aj v minulosti najrozšírenejším košikárskym materiálom. V ľudovej košíkarskej výrobe sa spracovávalo zelené nelúpané prútie. Prechod ku kvalitnejšiemu prútiu súvisel s domáckou a remeselnou výrobou špecializovanou pre širšie trhy a so zakladaním košíkarských škôl. Pre súčasnú výrobu v ÚĽUV-e sa používajú šľachtené druhy prútia. Uplatňujú sa tradičné spôsoby pletenia. Tradičné i výsostne moderne stvárnené rôzne koše, misy, podnosy sú zhotovené pôvodnými technikami. A to buď na princípe plátnovej väzby alebo tzv. ťahanou technikou, pri ktorej je prútie oblúkovito ohýbané.

Výroba zo slamy

Slama bola z prírodných pletív po prútí druhým najpoužívanejším materiálom v ľudovej košíkarskej výrobe na Slovensku. Pletenie košíkov zo slamy bolo rozšírené na celom našom území. Známe strediská výroby boli na západnom Slovensku v okolí Senice a Bánoviec nad Bebravou, v južných oblastiach Gemera, Novohradu a Hontu. Ražná slama sa v minulosti využívala na pletenie slameníc na chlebové cesto, ale aj na zhotovovanie zásobníc na obilie či úľov. V súčasnej výrobe sa ručne nakosená a vymlátená slama používa na výrobu okrúhlych, oválnych košíkov a závesných ozdôb.

Výroba z lubov

Používanie lubov ako pletiarskeho materiálu bolo rozšírené takmer na celom Slovensku. Najväčší rozsah dosiahlo v oblastiach s porastom listnatých stromov, ktoré boli zdrojom vhodného materiálu. na Slovensku sa používali luby z dubu, liesky, klenu, javora a lipy, na severovýchodnom Slovensku aj luby zo smrekových a jedľových koreňov. Luby, ktoré vznikajú štiepaním uvedených druhov drevín, sú obľúbeným košikárskym materiálom. Dnes sú touto technikou v ÚĽUV-e zhotovované štvorcové košíky, nákupné koše, závesné košíky, koše na bielizeň atď.

Výroba z korienkov

Korienky borovicových, agátových, smrekových a jedľových stromov sú považované za najstarší materiál v košíkarskej výrobe. Používali sa v oblastiach pozdĺž karpatského oblúka. Spracovávali sa najmä na Záhorí a na severovýchodnom Slovensku, v menšej miere na Orave. Tento verejnosti málo známy pletiarsky materiál našiel svoje uplatnenie i v produkcii ÚĽUV-u. Používa sa na výrobu košíkov pre domácnosť, podložiek pod hrnce. Získanie materiálu je veľmi náročné, keďže korienky sa vyťahujú zo zeme. Naštiepaný korienok vytvára opletaním alebo obtáčaním veľmi pevný predmet. Napr. hore dnom obrátený košík udrží váhu dospelého človeka. Krásna štruktúra materiálu a dokonalá technika pletenia charakterizujú i menšie košíky a podložky, ktoré sú pre svoju trvanlivosť a výnimočnosť stále vyhľadávané.

Výroba z pálky

Močiarna rastlina pálka, známa pod označením rákos, tŕstie, alebo šáchor, si vďaka svojim vlastnostiam našla miesto i v ľudovej výrobe. Pálka mala v minulosti rozmanité použitie. Robila sa z nej strešná krytina, utesňovali sa s ňou medzery, využívala sa na výrobu mäsiarskych tašiek a rohoží. Dnes sa táto močiarna rastlina využíva v ÚĽUV-e na zhotovovanie rohoží na stenu a veľkých tašiek, ktoré v minulosti používali mäsiari. Pri tomto materiály je potrebné uviesť, že spomínané predmety vznikajú tkaním na jednoduchých krosnách. Z vnútorných častí bylí rastliny sa získava kvalitatívne odlišný materiál, ktorý je vhodný na pletenie a opletanie na forme. Týmito technikami sa zhotovujú napr. podložky okrúhleho tvaru a dámske tašky.

Výroba zo šúpolia

Z historického hľadiska je kukuričné šúpolie najmladším pletiarskym materiálom na Slovensku. Výroba rôznych predmetov zo šúpolia má svoje začiatky v druhej polovici 19. storočia. Jej intenzívny rozvoj nastal po prvej svetovej vojne. Najväčšími strediskami výroby zo šúpolia boli obce v okresoch Nové Zámky a Komárno. Vyrábali sa rohože, podložky, košíky, kazety, tašky, klobúky, sandále a opletali sa fľaše.

Výrobky zo šúpolia sú obľúbeným sortimentom Ústredia ľudovej umeleckej výroby.

Zo stáčaných listov šúpolia sa pletú pomocou foriem rôzne tvary. Pri pletení sa používajú zaujímavé väzby založené na princípe tkania. Túto pôvodnú techniku, dnes označovanú aj ako tenkostáčané šúpolie, nájdeme jednak na taškách - cégroch, ktoré sú obľúbené už niekoľko desaťročí, jednak na tvarovo moderných košíkoch, dózach, stolovacích súpravách. Príkladom invenčného prístupu výtvarníka k tradičnej techniky je tzv. hrubostáčané šúpolie. Koncom 80. rokov vzniká kolekcia výrobkov zo šúpolia, ktoré svojím netradičným spracovaním sú veľmi pôsobivé. Koncom 60. rokov sa začína v ÚĽUV uplatňovať kukuričné šúpolie v úplne novom použití. Zo šúpolia vzoruje prvé figúrky, dnes známe ako šúpoľové bábiky. Možno povedať, že šúpoľové bábiky sú akýmsi synonymom súčasnej slovenskej ľudovej umeleckej výroby. Sympatické figúrky znázorňujúce rôzne výjavy z dedinského života - v rodine, pri práci, pri zábave, ako aj biblické motívy, sú veľmi populárne, obľúbené. Patria k najvyhľadávanejším darčekovým a suvenírovým predmetom v ÚĽUV-e.

 

ULUV.sk > ÚĽUV > Servis pre výrobcov > Tradičné remeslá a výroby > Spracovávanie prírodných pletív