Spracovávanie kovu - drotárstvo, šperkárstvo, výroba spiežovcov a liatovcov, kováčstvo

Spracovanie kovu má v slovenskej ľudovej výrobe svoje výrazné postavenie. Špecifické je drotárstvo - charakteristické zamestnanie pre obyvateľov severozápadného a severovýchodného Slovenska (oblasť Kysúc a Spiša). Drotárstvo ako potulné zamestnanie vzniklo v 18. storočí. Podnetom k vzniku tohto špecificky slovenského remesla bolo i používanie hlineného riadu v dedinských domácnostiach. Drôtovaním nadobúdal hlinený riad väčšiu trvácnosť. Drotárstvo zaniklo po druhej svetovej vojne v dôsledku zvýšenej konkurencie priemyselnej výroby a v súvislosti so vznikom nových hraníc, ktoré obmedzili pohyb drotárov.

Spracovanie drôtu v ÚĽUV-e nadväzuje na pôvodné drotárske umenie. V sortimente sú misy, podložky, odrôtovaná keramika. Umelecké drotárstvo zastupujú kazety a šperky, u ktorých našla drotárska technika nové uplatnenie.

Ľudové šperkárstvo má osobitné postavenie v spracúvaní kovov. Výroba šperkov využívala techniku tepania, vybíjania, gravírovania, liatia a intarzie. V sortimente domáckej výroby pre potrebu vlastnú alebo najbližších prevažovala výroba doplnkov odevu a účesu, ako boli spinky, gombíky, pracky, ihlice, hrebene, prstene a čističe fajok.

Tradičné kovové šperky, ako napr. pracky, spinky, spony, či ihlice nájdeme aj v súčasnom sortimente ÚĽUV-u v ich pôvodnej podobe alebo s malými úpravami. V kolekciách súčasných kovových šperkov sa uplatňujú také staré techniky ako je rytie, razenie, presekávanie a gravírovanie. Pôvodné vzorové regionálne variácie nájdeme napr. na sade listových nožov. V tradičnej, nezmenenej podobe, sú valašky - jeden z atribútov pastierskej kultúry na Slovensku.

Neodmysliteľnou súčasťou výrobkov z kovu sú liate a plechové zvonce rôznych veľkostí a zvukov. Ich zhotovovanie bolo vo veľkej miere rozšírené na Orave, z ktorej smerovali výrobky aj do iných oblastí Slovenska. Výroba liatych zvoncov súvisela najmä s chovom dobytka a oviec.

K náročným technikám spracovania kovu patrí kováčstvo. Toto remeslo patrilo k málopočetnej skupine dedinských remesiel, ktoré vykonával pre celé obecné spoločenstvo jeden, prípadne viacerí remeselníci. Dedinským kováčom rozsah ich výrobného programu určovali potreby miestneho spoločenstva. Patrili k ním výroba a opravy kovových úžitkových predmetov (poľnohospodárske náradie, klince, podkovy, nástroje, reťaze, kuchynské náradie a pod.). Kováčska práca sa však svojim záberom prikláňala aj k umeleckému remeslu a to najmä výrobou výrobkov pre uplatnenie v architektúre ako boli mreže, kovania dverí, okenice.

Súčasnú ľudovoumeleckú kováčsku výrobu v ÚĽUV-e reprezentujú kované zvieratká, svietniky, figúrky a plastiky.