Štedrý dvor ÚĽUV 2009

Aj do ÚĽUV na Obchodnej 64 v Bratislave sa nasťahovali Vianoce. Od mikulášskeho večera 6.12. 2009 je možné uvidieť v oknách dielní  desať betlehemov popredných ľudových umelcov – dielka vytvorené z dreva, hliny či šúpolia. Štedrý dvor ÚĽUV-u potrvá až do Troch Kráľov, teda do 6. januára 2010.

Štedrý dvor ÚĽUV 2009
6. 12. 2009 – 6. 1. 2010

koncepcia eventu: Jozef Lenhart a Mária Ponechalová
Vystavené betlehemy sú zo zbierok Múzea ľudovej umeleckej výroby, ÚĽUV Bratislava.

Od striebornej nedele do zlatej
13. 12. – 20. 12. 2009

Živé ukážky zdobenia medovníkov a výroba vianočných ozdôb ľudovými výrobcami zo šúpolia a z drôtu v predajných priestoroch predajní ÚĽUV Plus Bratislava v priebehu sviatočného týždňa.


Viac ako dvetisícročná tradícia Vianoc, spojená s narodením Mesiaša a vznikom kresťanstva, patrí k najsugestívnejším sviatkom roka. Pútajú nielen silným, legendami opradeným príbeh, ale predovšetkým dojímajú oslavou tajomstva narodenia človeka, hlbokou ľudskosťou a nádejou, ktorú prinášajú. V priebehu rokov sa príbeh Vianoc postupne sofistikoval, spôsobom „biblie pauperum“ nadobudol naratívnu, obrazovo-scénickú podobu aby nám čo najvernejšie sprítomnil udalosti z Betlehemu.

Štedrý deň a s ním súvisiace sviatky mali na Slovensku viacero pomenovaní.  Najstarším a často používaným názvom je Kračún, pomenovanie odvodené z latinského slova creatio, narodenie. Tento deň sa zvykol nazývať i Viľija. Jeho základ je v latinskom výraze virgília a pôvodne sa ním označoval predvečer každého veľkého sviatku. Najstarším slovenským názvom Vianoc je Dohviezdny večer. Stretávame sa s ním na Liptove už od 17. storočia. Na Orave sa používalo pomenovanie Banďak a jeho pôvod nájdeme u južných Slovanov. Pôvodne označoval drevo zapaľované na Vianoce, ktorým sa vykonávali magické obrady. Najrozšírenejším a dnes už jediným pomenovaním Štedrého večera a s ním súvisiacich sviatkov sú Vianoce. Tento nič nehovoriaci, no dnes už symbolický a plnovýznamový názov vznikol poslovenčením nemeckého výrazu Weihnachten - Posvätná noc, ktorým sa pomenúvajú najkrajšie a najidylickejšie kresťanské sviatky.

Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc sú jasličky – betlehem, figurálne zobrazenie biblického príbehu narodenia Krista. Vznikli ako súčasť vianočnej liturgie a pôvodne predstavovali iba dieťa ležiace v jasličkách medzi dvoma zvieratami a Troch kráľov. Až neskôr bola vytvorená ústredná scéna s postavou Panny Márie, sv. Jozefa , postupne rozšírená o klaňajúcich sa pastierov.

Predobraz výjavu sa viaže k vianočnej omši, ktorú roku 1223 slúžil pri jasličkách postavených v lesnej jaskyni v Umbrii sv. František z Assisi. V období stredoveku už boli súčasťou vybavenia chrámov a vianočných cirkevných hier. O ich rozšírenie do celej Európy a kresťanského sveta sa zaslúžili jezuiti s františkánmi a od 18. storočia sa s nimi stretávame už aj v domácnostiach šľachty a mešťanov. Napriek tomu, že jozefínskymi reformami (1780) bolo stavanie betlehemov v chrámoch zrušené, tradícia scénického zobrazenia výjavu narodenia Pána a s nimi spojených hier sa neprerušila. Preniesla sa z chrámov do ľudových domácnosti. Výjav sa začal šíriť a reprodukovať ľudovými rezbármi. Betlehem našiel miesto v kultovom kúte izby a stal sa neodmysliteľnou súčasťou Vianoc.

Betlehemy boli zhotovované z rôznych materiálov - vyrezávali sa z dreva, predovšetkým v okolí Banskej Štiavnice a Novej Bane; na Orave sa postavy výjavu maľovali na dosky, tvarovali sa z vosku, cesta, vystrihované z pomaľovaného papiera, v hrnčiarskych centrách sa modelovali z hliny, statické výjavy sa oživovali mechanizmom. A za posledné polstoročie sa rozšírili aj betlehemy s figúrkami zhotovenými zo šúpolia. 

Spracoval: J. Lenhart

 
IMAGE_ID