Drôtené rozmary

Iveta Miháliková pri svojej tvorbe využíva slučkovú techniku šitej čipky, ktorá sa asi najviac približuje pôvodnej, drotárskej. V dielach sa opakovane vracia k skúmaniu identity ženského tela. Nástenné kreácie Ivety Mihálikovej sa vyznačujú vzdušnosťou a plastickosťou, pričom autorka často kombinuje drôtenú sieť s prírodnými materiálmi. Záujem o experiment ju priviedol aj k spracovaniu použitého plastu v šperku, kde sa pohráva s kontrastom banality a vzácnosti.

Vlastnú techniku pletenia drôtenej siete prstami bez použitia akéhokoľvek nástroja si vyvinula Blanka Šperková. Jednoduchá slučka jej dovoľuje vytvárať rozmanité skulptúry a šperky s figurálnymi a zvieracími motívmi, často aj s humorných podtextom. Autorka sa vyjadruje aj v abstraktných formách s charakteristickým významom. Často používa motív formy vnútri inej formy a vzdušnú transparentnosť využíva v inštaláciách na pôsobivú hru svetla a tieňov.