Dožinky

Výstava „DOŽINKY“ je stretnutím štyroch mladých výtvarníčok, ktoré sa vo svojej voľnej tvorbe venujú rôznym technikám, v ktorých sa každá, svojím spôsobom, dotýkajú tradične vnímaného ženského sveta. V minulosti boli dožinky slávnosťou usporiadanou po ukončení žatvy – po zbere úrody. Pôvodne mali náboženský charakter, časom sa stali najmä symbolom odvážania posledného snopu z poľa. Zavŕšenie práce v sebe nieslo akúsi potrebu osláviť úžasnú schopnosť človeka tvoriť. Výstava Dožinky je rovnakou príležitosťou na chvíľu zastaviť, zamyslieť a prezrieť si to, čo bolo v ateliéroch štyroch mladých výtvarníčok za uplynulý čas vytvorené. Pre výtvarníka je v podstate práve výstava akýmsi pomysleným odvážaním snopov, kedy sa na jednom mieste predkladajú divákovi artefakty, aby posúdil a vnímal kvalitu „úrody“.
Výtvarníčky Daniela Mládeneková, Pavla Lazárková – Trizuliaková, Andrea Vitteková, Jana Zaujecová sa v takejto zostave stretli prvý krát. Štyri ženy, ktoré spájajú profesiu výtvarníčky s rodinným životom, nemôžu vo svojej tvorbe nereflektovať rozpoltenosť, ktorá sa pri každej z nich osobitne prenáša aj do tvorby diel. Výstava nie je ich vzájomnou konfrontáciou, ale skôr ukazuje rôznorodé varianty vnímania reality a jej pretvárania do výtvarných objektov, ktorými sa môžeme ozdobiť alebo ktoré môžu zdobiť naše prostredie.

Daniela Mládeneková sa necháva inšpirovať prírodou, faunou aj flórou. Je veľmi vnímavá v neustálom nachádzaní nových podnetov. Zušľachťuje prírodniny vzácnymi kovmi, používa netradičné spojenia prírodného a umelého. Jej biomorfné tvary vzdialene pripomínajú prapôvodné živočíšne organizmy. Dokáže využiť aj zdanlivo banálny prvok, ktorý v súvislostiach obohatí a oživí konečnú realizáciu. Ale takmer vždy, popri štylizácii a korekcii, necháva dostatok priestoru na to, aby mohla vyniknúť pôvodná inšpirácia. Vnáša do svojich mini objektov hravosť a vtip bez toho, aby stratili výtvarnú kultivovanosť a originalitu.

Pavla Lazárková – Trizuliaková sa pohráva s asamblážovým konceptom v duchu jej vlastnej technológie „co dům dal“, a vytvára obrazce a obrazy využívajúc každodenne spotrebovávané suroviny – zrná, plodiny, popol, kávu a iné. Využíva ich odlišnú štruktúru či farebnosť. Pri niektorých konceptoch vkladá do obrazov písmo – slová, vždy však tak, aby nenarušila svoju spontánnosť. Preferuje jednoduchú líniu, poprípade plochu redukuje do základných, „dokonalých“ tvarov akými sú kruh alebo štvorec. Do svojich diel vnáša cez experiment s technikou impulzívnosť a náhodu, ktorá akoby zachytávala jej momentálne pocity.

Andrea Vitteková vytvorila kolekciu dvoch prepojených svetov formou bielych a čiernych vankúšov – klasického symbolu rodinného krbu, pohodia a pokoja. V nich prepája zručnosť s myšlienkou. Ironizuje a zároveň estetizuje zaužívané vnímanie „ženského sveta“ so záhybmi, do ktorých sa ukrývajú všakovaké tajomstvá rodiny – dobré aj zlé – také o ktorých sa len šepká. Využíva text – písané slovo, ktoré vkladá pod záhyby. S predstavou šťastia kontrastujú slobodomyseľné výroky, negujúce základné požiadavky kladené na ženu v každodennom stereotype.

Jana Zaujecová spracováva do výtvarných objektov vlnené plste, papier či iné látky. Prepája biele a čierne plochy, odieva do nich odlišné materiály a tvary. Spája závesný obraz s výtvarným objektom. Do plochy vtláča odtlačky zjednodušených obrazcov, pričom výtvarnou skratkou podčiarkuje to podstatné a umocňuje pôvodný význam. Farbu redukuje, aby sa v minimálnom koncepte zamerala na podstatu myšlienky. Jej diela v sebe nesú nezameniteľnú substanciu spájajúcu duchovný rozmer s vizuálnou kultivovanosťou, podčiarknuté remeselnou zručnosťou.
Darina Arce / kurátorka