Prelinkované
Viera Kleinová
Potenciál kovového vlákna sa v umení 20. storočia začal presadzovať v súvislosti s akceptovaním nových, nekonvenčných, dovtedy len odpadových materiálov. V slovenskom priestore je drôt konfrontovaný hlavne ako špecificky slovenský fenomén s primárnou oporou v tradičnom drotárstve – na úrovni remesla sa mu venuje pomerne veľká skupina tvorcov v polohe úžitkovej a dekoratívnej.
Dôležitý podiel má drôt aj v diele troch slovenských výtvarníčok, ktoré sa začiatkom roka stretli v Dizajn štúdiu ÚĽUV na spoločnej výstave pod názvom Drôtené rozmary. Spoločným zástojom Blanky Šperkovej, Silvie Fedorovej a Ivety Mihálikovej je i tvorba šperku a čiastočne aj textilné zázemie. Vo svojich autorských programoch presadzujú experimenty s tradičnými remeselnými technikami s prienikmi do viacerých umeleckých segmentov a za asistencie ďalších materiálov – od prírodných až po syntetické, často druhotne zhodnocovaných. Okrem už spomínaných šperkov zahŕňala aktuálna výstava aj odevné prvky, objekty, plastiky.
Ďalšie články časopisu Remeslo Umenie Dizajn 02/2014:
- SHOEAST, príbeh československý
- O koži v ÚĽUV-e
- Prechádzka životom
- Ján Krnáč – dedičstvo z kože a kovu
- Krpce – najstaršia súčasť ľudového odevu na Slovensku
- Čižmičky mi vrzgotajú...
- Štyri životy v koži
- Ryba na dosah
- Garbiarka, ktorá mala rada Josefa Franka
- V dobrom i zlom
- Prelinkované
- Slávnosť autorského šperku
- Svetový deň dreva v Číne
