2013
RUD 2013-1 | RUD 2013-2 | RUD 2013-3 | RUD 2013-4

Konope, konope, čo to dá roboty...

Katarína Nádaská

Archeologické nálezy dokazujú, že konopa siata (Cannabis sativa L.) patrí k starým kultúrnym rastlinám a že ju ľudia poznali už v 3. tisícročí pred n. l. Jej pravlasťou je stredná Ázia, odkiaľ sa rozšírila takmer do celého sveta. Do Európy na územie južného Ruska ju v 7.storočí pred n. l. priniesli Skýti. Odtiaľ sa dostala aj na naše územie. Konopa siata je jednoročná dvojdomá priadna a olejodarná rastlina, ktorá sa na Slovensku pestovala prevažne po domácky, pre vlastnú potrebu. Práca na získanie konopného vlákna je mimoriadne náročná a tak pestovanie konopy po II. svetovej vojne takmer celkom zaniklo. Olej zo semienok konopy sa využíval v strave. Spracovanie textilných vlákien na priadzu, či tkaninu prechádzalo dlhým technologickým procesom. Konope sa pestovali na tzv. konopiskách (konopištiach). Siali sa v máji, v júli sa trhali prvé tzv. poskonné - chlapské konope, materné rastliny sa trhali v septembri. Vytrhané konope sa viazali do snopkov, tie sa vysušené máčali v močidlách, aby sa drevnatá časť byle ľahšie oddelila od vlákna. Vymočené snopky sa opäť sušili a vysušené sa lámali na trlici. Potom sa vlákno česalo a tým sa delilo na tenšie vlákna, ktoré potom priadky z kúdele na praslici spriadali na priadzu. Priadlo sa na kolovrate, ručným spracovaním vznikala priadza rôznej hrúbky i kvality. Všetky domáce textílie sa do obdobia II. svetovej vojny prevažne tkali doma. Z natkaného konopného plátna sa šili odevy – mužské, ženské, detské, bytový textil (plachty, obliečky, kútne plachty, prestierania na mŕtvych, uteráky, obalová technika na chlieb, nite....), vrecia, matrace naplnené slamou, obrusy, z konopných nití sa súkali dratvy – hrubé často navoskované cverny slúžiace na zošívanie kapcov, ale súkali sa z nich i laná a povrazy. Textílie sa zdobili vyšívaním i vytkávaním. Výšivka bola ozdobnou zložkou ľudového odevu a každá obec na Slovensku má svoju charakteristickú výšivku, motív i farbu. Ťažkú a náročnú prácu pri spracovaní konope si ľudia ospievali aj v ľudových piesňach, neskôr sa piesne zapisovali a pracovné piesne vydal zberateľ ľudovej slovesnosti, jazykovedec, básnik Ján Kollár v Národných spievankách.
S rozvojom textilného priemyslu dochádza po II. svetovej vojne najmä v obciach okolo Bratislavy k postupnému ústupu v nosení ľudového odevu. Do odevov z domáceho plátna vstúpila aj bavlna, takže sa na jednom oblečení stretli plátna konopné, respektíve ľanové s plátnami bavlnenými.

 


Ďalšie články časopisu Remeslo Umenie Dizajn 01/2013:

 

ULUV.sk > ÚĽUV > Časopis R_U_D > Archív ročníkov R_U_D > Rok 2013 > RUD 01/2013 > Konope, konope, čo to dá roboty...