2012
RUD 2012-1 | RUD 2012-2 | RUD 2012-3 | RUD 2012-4

Trafili cvernou do ihly

Petra Feriancová Baldovičová

Ľubomíra Abrahámová a Dana Fagová sú študentky na Katedre textilu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Výstava, ktorú pripravila Liptovská galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, vznikla v nadväznosti na ceny, ktoré boli obom autorkám udelené na medzinárodnej súťažnej prehliadke Trienále textilu 2009 (Dana Fagová – cena LGPMB za prekračovanie hraníc medzi médiami, Ľubomíra Abrahámová – cena za najlepšie študentské dielo s prihliadnutím na jeho inovatívnosť.)

Projekt Ľubomíry Abrahámovej Stará láska nehrdzavieDoterajšie tvorivé snaženia Ľubomíry Abrahámovej sa nesú v duchu tradície s odkazom na slovenskú ľudovú kultúru. Jej práca s názvom Estetická chirurgia (2009) odkazujúca k fenoménu súčasnosti spája tradičné remeslo v netradičnom materiálovom stvárnení – surová bravčová koža a chirurgická niť. Bakalárska práca s názvom Stará láska nehrdzavie (2010), s ktorou sa prebojovala na mníchovské Talenty, mala inšpiráciu v ľudovom odeve z oblasti Trnavy. Zvolenú tému spracovala do pôsobivej reliéfnej kompozície. Použitím drôtenej tkaniny, ktorú nechala zhrdzavieť, vyjadrila vzťah času a tradície, ktorá odchádza… Jej staršia práca s názvom Generácie (2007) hovorí pomocou výšivky o troch ženách, troch generáciách a rôznych rebríčkoch hodnôt v jednotlivých štádiách nášho života. Dielo je dôkazom toho, že textilné médium môže byť nositeľom súčasných obsahov. Jedno z posledných autorkiných diel s názvom Prostovlasé (2011) je intímnym súčasným komentárom k najkonzervatívnejšiemu prvku v ľudovom odeve – ženskému čepcu. Jeho transparentný šifónový strih je vyšívaný ľudským vlasom.

Voľná tvorba Dany Fagovej sa pohybuje v rozmedzí od plochy do priestoru. Jej bakalárska práca s názvom Ako vyšité (2010) je originálnou snahou transformovať štúdie klasických postupov starých majstrov maľby do remesla textilného. Cieľom je posúvať stanovené pravidlá a vytvárať nové možnosti „textilného média“. V práci s názvom S kožou na trh (2009) vystupuje koža ako orgán, v prenesenom význame náš najspodnejší odev, ktorý nás separuje a zároveň kontaktuje s okolitým svetom, je nositeľom rôznych existenciálnych obsahov. Hovorí, o tom, akí sme rôzni a pritom rovnakí.

 


Ďalšie články časopisu Remeslo Umenie Dizajn 01/2012: