Z dielne Evy Kováčovej / Oľga Danglová

Modrotlačový obrus, 140 x 210 cm. Návrh E. Kováčová, tlačil S. Trnka, 1982. Eva Kováčová sa v 50. rokoch stala výrobkyňou krojovaných bábik pre ÚĽUV. V roku 1961 prijala trvalé zamestnanie v ÚĽUV-e a časom sa stala výtvarníčkou ÚĽUV-u.
Aký kroj zvoliť a ako jeho formu v primeranej miere zredukovať a zmenšiť pri zachovaní a vyzdvihnutí jeho charakteristických miestnych čŕt, to bol jeden z hlavných cieľov, ktorý si pri návrhoch krojovaných bábik Eva Kováčová zvolila. Dekoratívne detaily sa snažila zachytiť v miniatúrnom náznaku, ktorý niesol stopy pôvodne ručne vyšitého či potlačeného vzoru, pri nášivkách a kovových doplnkoch využívala imitácie – stočenými drôtikmi nahrádzala filigrán, staniolom kovové časti odevu.
V prvej polovici 80. rokov vznikli vydarené série tokárených hračiek – hrkálok, bábik, vojakov, zvieratiek. Niektoré boli zámerne vytvorené ako hračky-skladačky.
Osobitnou kapitolou v tvorbe Evy Kováčovej boli návrhy šúpoľových bábik. Figúrky zo šúpolia zožínali v 60. a 70. rokoch ako suveníry made in ÚĽUV veľký úspech. Eva Kováčová prišla s vlastnými návrhmi koncom 60. rokov, neskôr vznikli návrhy na viacfigurálne kompozície s rozprávkovými motívmi, motívmi štyroch ročných období, sakrálnymi námetmi. K najžiadanejším patrili betlehemy, ktoré v šúpoľovom podaní predstavovali skutočné nóvum.
V 80. rokoch zaujala Evu Kováčovú modrotlač a jej využitie v modernom interiéri. Vznikli návrhy interiérových textílií – obrusov, úsporných prestieraní, obliečok na periny a vankúše, závesov, ktoré navrhovala ako sólo kusy alebo ucelené kolekcie.
Koncom 80. rokov Eva Kováčová prichádza s módnymi návrhmi sukní a kostýmov, využívajúcimi dekoratívne princípy modrotlačových vzorov. Okrem modrotlače sa púšťa do módnych návrhov kabátov šitých zo súkna a vlnenej tkaniny surovice. Blúzky strihovo odvodené z mužskej krojovej košele kombinuje s čipkami, výšivkami alebo využíva ľahké, ručne tkané pásikové plátno. Do palety úžitkovej tvorby Evy Kováčovej patria tiež papuče a kapce s plstenou podošvou, tkané archaickou zápästkovou technikou. Nadviazala v nich na pôvodné návrhy Kamily Rauchovej.
Ani po odchode z ÚĽUV-u začiatkom 90. rokov Eva Kováčová nestratila kontakt s ručnou výrobou. Pokračovala návratmi k predmetom, s ktorými začínala – k handričkovým figúrkam.
Práce Evy Kováčovej boli súčasťou viacerých súborných výstav usporiadaných ÚĽUV-om. Jej bábiky oblečené v zmenšeninách krojov získali ocenenia na prestížnom Medzinárodnom bienále regionálnych bábik z celého sveta, ktoré organizovala v rozmedzí rokov 1974 – 2000 poľská Cepelia.

Ďalšie články časopisu Remeslo Umenie Dizajn 03/2011:

Prejsť na výber sekcie | Prejsť na obsah

ÚĽUV