Zora Valentová: Navrhnuté pre budúcnosť...
Pôsobenie výtvarníkov v ÚĽUV-e bolo od jeho vzniku neodmysliteľným „kolieskom“ celého systému starostlivosti o ľudovú umeleckú výrobu. Prepojenie výskumu, vývoja a výroby, doplnené odbytom, bolo a dodnes je podmienkou rozvoja ľudovej umeleckej výroby. Výtvarná činnosť ÚĽUV-u sa začala etablovať hneď v prvých rokoch po jeho založení v roku 1945. Prvá skupina výtvarníkov, ktorá začala realizovať zveľaďovacie ciele novovzniknutej organizácie, z veľkej časti pozostávala z profesionálnych výtvarníkov umelecky činných aj mimo ľudovej umeleckej výroby (Júlia Kováčiková-Horová, Viktor Holubár-Holešťák, Viera Škrabalová).
Vedúcou výtvarníckou osobnosťou 50. rokov v ÚĽUV-e bol Václav Kautman. V tomto období sa začala kryštalizovať aj budúca dlhodobá previazanosť jednotlivých výtvarníkov s ÚĽUV-om. Tento jav mal jednoduchú príčinu: od roku 1954 začal ÚĽUV spolupracovať s výrobcami – jednotlivcami a spolu s tým sa rozvíjal i dvojstranný vzťah výtvarníka s „jeho“ výrobcami. Dlhé roky vzájomných kontaktov sa zmenili často na priateľské vzťahy. Atmosféra ľudskej blízkosti vytvárala tie putá, ktoré držali výtvarníkov – a nielen ich – v ÚĽUV-e po desaťročia, alebo aj po celý profesionálny život. Okrem pracovných vzťahov založených na osobných kontaktoch treba vidieť pripútanosť výtvarníkov k ÚĽUV-u aj v špecifickej práci, ktorú vykonávali.
Pozícia výtvarníka ÚĽUV-u si vyžadovala na jednej strane vysokú tvorivú efektivitu, na druhej strane však výtvarníci často zostávali v anonymite. Vznikli tisíce druhov výrobkov, ktoré poznáme z predajní ÚĽUV-u, poväčšine však verejnosť nepozná ich tvorcov. Návrhy na nové výrobky vznikali a šírili sa bez nároku na autorskú alebo licenčnú ochranu. ÚĽUV ich poskytoval početnej obci ľudovoumeleckých výrobcov, ktorí ich realizovali. Ich kópie alebo napodobeniny však vyrábali výrobcovia aj voľne mimo spolupráce s ÚĽUV-om. Pri niektorých výrobkoch sa dlhodobou výrobou a šírením medzi výrobcami stratila informácia o ich pôvode – o tom, že vyšli z ateliéru výtvarníka, a nie „z ľudu“.
Na výtvarnú tvorbu posledných výtvarníkov ÚĽUV-u by mal nadviazať tzv. otvorený ateliér, ktorý vytvára priestor pre vzájomnú spoluprácu ÚĽUV-u, dizajnérov, škôl a výrobcov.
Ďalšie články časopisu Remeslo Umenie Dizajn 03/2010:
- Zora Valentová: Navrhnuté pre budúcnosť...
- Nora Čechmánková: Komplexnosť udržuje pozornosť. Rozhovor s Milanom Čorbom
- Lipa
- Jubileum nestora ľudovej umeleckej výroby Jozefa Lenharta
- Irena Pišútová: Pocta Valérii Benáčkovej
- Jana Rajniaková: Vít Pieš
- Eva Ševčíková: Eva Kramplová
- Eva Kramplová: Miloslav Orságh
- Mária Nepšinská: Dominantou je pre mňa kov. Rozhovor s Hany H. Kašičkovou
- Silvia Fedorová: Inšpirácia papierom – objekt a šperk
- Silvia Seneši Lutherová: INTRO
- Mária Nepšinská: Drôt a plech
- Prekvapujúce inšpirácie tradíciou
- Dve diplomovky z ateliéru Inovácia na Katedre dizajnu FU TU v Košiciach
- Dve práce z ateliéru s+m+l_XL Kov a šperk na VŠVU v Bratislave