2009
RUD 2009-1 | RUD 2009-2 | RUD 2009-3 | RUD 2009-4
K tomuto článku prebieha diskusia v Diskusnom fóre ÚĽUV

Prvé kroky v otvorenom ateliéri

Rozhovor s generálnym riaditeľom ÚĽUV Milanom Beljakom

Slavo Pecúch: Drôtená misa, 2006Novou formou spolupráce Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) s dizajnérmi a výrobcami by mal byť otvorený ateliér. Je to riešenie, prostredníctvom ktorého by malo dôjsť k opätovnému zapojeniu dizajnérov do vývoja ľudovej umeleckej výroby, k jej kvalitatívnemu pozdvihnutiu a vytvoreniu diel novej estetickej a úžitkovej kategórie. V podstate je to návrat k modelu, ktorý sa v ÚĽUV-e presadil hneď v začiatkoch svojho pôsobenia.
Základným predpokladom úspechu je jasné zadefinovanie cieľov a podmienok účasti každého z troch subjektov, s ktorými sa pri realizácii myšlienky otvoreného ateliéru počíta. Cieľom nie je dosiahnuť v ÚĽUV-e finančný prospech, zisk. Cieľom je vtiahnuť tvorivých ľudí do procesu vývoja nových vzorov výrobkov a vytvárať podmienky, aby sa ich nápady mohli voľne šíriť a ako zdroj inšpirácie udávať smer, ktorým by sa tvorba ľudových výrobcov mala uberať. V tomto zmysle otvorený ateliér napĺňa dikciu zákona o ľudovej umeleckej výrobe. Je to hľadanie ciest zo stagnácie, hľadanie nového estetického zhodnotenia tradičného ľudového výtvarného prejavu, obohatenie existujúcich foriem o nové. Otvorený ateliér je cesta, ktorá chce nevyužitý tvorivý potenciál dizajnérov poskytnúť širokej komunite ľudových výrobcov.
Pre všetkých, ktorí do otvoreného ateliéru vstúpia stotožnení s jeho cieľom, bude najjednoduchším riešením stanovenie jednorazovej odmeny. ÚĽUV si doposiaľ nikdy neošetroval vlastné výrobky licenčnou zmluvou. To, čo v ÚĽUV-e v minulosti vzniklo, vytvorili jeho zamestnanci. Autormi návrhov boli zamestnanci výtvarníci a vyrábali to opäť zamestnanci výrobcovia. ÚĽUV teda aj dnes vlastní licenčné práva na všetky návrhy svojich zamestnancov, ale nároky vyplývajúce z týchto práv si neuplatňuje. Preto napríklad šúpoľové bábiky dnes vyrába niekoľko desiatok výrobcov, ale tantiémy neplatia. Na rozdiel od doterajšej praxe autor návrhu vystúpi z anonymity a jeho meno sa bude šíriť rovnako ako jeho výrobok.
ÚĽUV odkúpi od dizajnéra nový výrobok po odporučení výtvarnej komisie a až potom ho zadá do výroby a bude ho ponúkať vo svojej sieti pod najsilnejšou značkou na slovenskom trhu ľudových umeleckých výrobkov. O úspechu však rozhodne až zákazník. To sú riziká, s ktorými musia všetci účastníci počítať. Ak je ÚĽUV iniciátorom procesu, väčšiu časť z rizík berie na seba. Dôležité je, aby si výrobcovia osvojili výrobky navrhnuté dizajnérmi, reprodukovali ich a tým pozdvihli úroveň ľudovej umeleckej výroby. Je celkom možné, že cestou otvoreného ateliéru získa ÚĽUV i výtvarne výnimočné diela, ktoré budú v polohe tzv. národného dizajnu. Bude to úspech všetkých troch strán – autor nezostane v anonymite. Jeho podiel na pozdvihnutí národnej kultúry bude zreteľný. Vytvorenie nového výrobku samozrejme nie je iba výsadou dizajnérov. Výtvarne sa môžu prejaviť i výrobcovia. Autori by však mali vedieť, že to robia preto, aby ich dielo zľudovelo. Ide o atypický vzťah, ktorý nie je v praxi bežný. Je to vzťah o dôvere a trošku aj o štedrosti.

 


Ďalšie články časopisu Remeslo Umenie Dizajn 03/2009:

 

ULUV.sk > ÚĽUV > Časopis R_U_D > Archív ročníkov R_U_D > Rok 2009 > RUD 03/2009 > Prvé kroky v otvorenom ateliéri