Monika Váleková: Drôtené sochy a objekty

Daniela Krajčová: Anjel, 2007 Sochy a objekty, v ktorých je použitý drôt, predstavujú osobitú zložku výtvarného umenia. Umelci ho využívajú v klasickejších i v moderných formách umenia. V poslednom desaťročí sa vo výtvarných dielach rozrastajú spôsoby spracovania drôtu – od ručného viazania podľa pôvodných drotárskych či textilných techník cez vlastné autorské postupy až po moderné technológie. Drôtené objekty a sochy tvoria umelci viacerých generácií, preto je v ich dielach obsiahnutá rôznorodá škála námetov, filozofických názorov a autorských konceptov. Treba pripomenúť, že bratislavský sochár Pavol Binder už v 60. rokoch 20. storočia vniesol do slovenského výtvarného umenia drôt viazaný ručne a vytvoril obsahovo i výrazovo veľmi osobitý autorský koncept. Poodhalil v drôte zakódovanú flexibilitu, tvárnosť a širokú vyjadrovaciu schopnosť. Pre spomínané kvality tento materiál už viac ako polstoročie priťahuje pozornosť slovenských a českých výtvarných umelcov a má stále miesto v ich tvorbe – sám i v kombinácii s ďalšími materiálmi: keramikou, sklom, kameňom, polodrahokamami, plechom, kovaným železom, textíliou, papierom, plastom... Výstava Drôtené sochy a objekty, inštalovaná v júni a júli 2009 v Žiline, predstavila súčasnú tvorbu dvoch desiatok slovenských a českých výtvarníkov. Odráža pestrosť umeleckých vyjadrení a využíva drôtu najvlastnejšie výtvarné princípy – spájať do celkov, kresliť obrysy, vytvárať prieniky, vďaka transparentnosti navzájom vrstviť línie, plochy, tvary...

Ďalšie články časopisu Remeslo Umenie Dizajn 03/2009:

Prejsť na výber sekcie | Prejsť na obsah

ÚĽUV