2009
RUD 2009-1 | RUD 2009-2 | RUD 2009-3 | RUD 2009-4

Jozef Lenhart: Hodvábne teplo hliny

Kachlice zo zbierky J. FrankaKeramikár Jozef Franko popri autorskej tvorbe takmer dvadsať rokov oživuje výrobu kachlí a rovnako dlho sa venuje aj ich zberateľstvu. Navrhol 1500 kachlí. „To, že sú to bravúrne umeleckoremeselné diela, som si naplno uvedomil, až keď som sám robil repliky historických kachlí do prezidentského paláca. Predtým som sa s kachľami stretával iba nezainteresovane a všímal som si ich predovšetkým z výtvarného hľadiska. Zhotoviť kachle dokáže len málokto. Spája sa v nich totiž technická dokonalosť s hrnčiarskym majstrovstvom. Kachliar musí byť statikom, aby kachle stáli. Technológom, ktorý sa vyzná v ťahovom systéme, výtvarníkom čo navrhne ich tvar a keramikárom, čo túto predstavu dokáže vymodelovať.“
Na Slovensku sa so stredovekými kachľami stretávame iba prostredníctvom kachlíc. Najznámejšie kachľové kachlice pochádzajú z pecí vyrobenými banskobystrickými kachliarmi niekedy v druhej polovici 15. storočia, keď Banská Bystrica spolu s Banskou Štiavnicou a Kremnicou patrila k najbohatším mestám niekdajšieho Uhorska. Výtvarný prejav anonymných miestnych hrnčiarov dosiahol úroveň súdobej gotickej sochárskej produkcie. Tieto glazované gotické kachlice predstavujú z výtvarného hľadiska absolútny vrchol stredovekého európskeho kachliarstva. Poznáme ich pod názvom „apoštolské“, pretože sú na nich technikou vysokého reliéfu zobrazené polopostavy apoštolov.
Zberateľstvo sa stalo pre Jozefa Franka druhým životom. Rovnako vitálnym a originálnym ako jeho autorská tvorba. Odovzdáva mu všetky svoje odborné skúsenosti i vedomosti. Prevažná väčšina kachlíc a kachlí v jeho zbierke pochádza z 19. storočia. Odrážajú šírku aktuálnych módnych trendov od neoslohov až po art deco a strohý modernizmus. Medzi nimi sú aj celomaľované majolikové kachle vyrobené v modranskej džbankárskej manufaktúre niekedy v tridsiatych-štyridsiatych rokoch 20. storočia.
Aby zostalo kachliarstvo zachované, J. Franko chce zriadiť doškoľovacie stredisko pre kachliarov, ktorého súčasťou by mala byť aj expozícia zachytávajúca históriu vykurovania v karpatskom oblúku. Bol jeden z prvých, čo sa po roku 1989 rozhodli oživiť toto odchádzajúce, takmer zaniknuté remeslo. Spolu s priateľmi založil kachliarsku školu a cech kachliarov, ktorý je dnes najpočetnejšou organizáciou tohto typu na Slovensku.

 


Ďalšie články časopisu Remeslo Umenie Dizajn 03/2009:

 

ULUV.sk > ÚĽUV > Časopis R_U_D > Archív ročníkov R_U_D > Rok 2009 > RUD 03/2009 > Jozef Lenhart: Hodvábne teplo hliny