2009
RUD 2009-1 | RUD 2009-2 | RUD 2009-3 | RUD 2009-4
K tomuto článku prebieha diskusia v Diskusnom fóre ÚĽUV

Eva Kelley: Vráťme sa k prirodzenej ceste

Znovu prichádzame s témou vytvorenia asociácie ľudovoumeleckých výrobcov. Tentoraz sa na jej význam pozrieme v kontexte iných krajín a našej histórie. Teda histórie nielen ÚĽUV-u a remesiel, ale aj spoločenských a politických pomerov.

Ako sa združujú ľudovoumeleckí výrobcovia vo svete?

Nórska remeselná federácia je mimovládna, nezisková členská organizácia otvorená pre každého a založená na demokratickej štruktúre a vedení. Zo začiatku boli remeselníci združení v miestnych remeselníckych organizáciách a v roku 1910 sa združili pod Nórsku remeselnú federáciu. Tento dátum je takmer identický s vyhlásením Nórska ako samostatného štátu, keď sa remeslo začalo chápať ako súčasť národnej identity. Dokonca remeselné predmety sa stali povinnými na štátnych nórskych školách. Vývoj remeselnej výroby v Nórsku bol teda prirodzený – od výrobcu k asociácii. Remeselníci pracujú ako živnostníci a federácia ich podporuje organizačne, technicky, ekonomicky, zabezpečuje im ďalšie vzdelávanie, účasť na výstavách či predajných akciách. Na získanie členstva v organizácii musí výrobok schváliť celoštátna porota a podnikanie výrobcu musí spĺňať daňové a výrobné zákony.

Fínska organizácia pre remeslá TAITO vznikla v roku 1913. Fínsko má takmer rovnaký počet obyvateľov ako Slovensko, ktorí však žijú na podstatne väčšom území ako je územie Slovenska. Preto je nevyhnutné, aby vo Fínsku pôsobilo viac regionálnych centier remesiel. Organizácia zastupuje remeslá na národnej úrovni, ale aj v regiónoch pôsobí 22 združení a 15 centier pre umelecké remeslá a 150 centier pre remeslá. Remeslo je povinným predmetom na školách už od 60. rokov 19. storočia. Pozitívnym výsledkom týchto faktov je, že až 30 000 Fínov podniká v oblasti remesiel. Hlavnými oblasťami činnosti regionálnych združení je vzdelávanie, informovanie, marketing, poradenstvo, vzťahy s verejnosťou a vydavateľstvo spolu s ponukou cestovných a iných služieb. Poskytujú tiež priestor a náradie na kurzy, predávajú materiál, vybavenie a remeselné výrobky. Centrá sú zároveň aj miestami, kde sa záujemcovia o remeslá stretávajú. Špecifikom Fínov je podpora podnikania v oblasti remesiel prostredníctvom internetu.

Poľská Ústredná organizácia pre ľudový a umelecký priemysel Cepelia vznikla v roku 1949 ako štátna organizácia. Jej činnosť bola a je veľmi podobná činnosti ÚĽUV. Rozdielom je počet predajní (300), družstiev, regionálnych zastúpení a galérií (83). Podobne ako Fínsko, aj Poľsko je rozlohou väčšie ako Slovensko, potreba viacerých regionálnych centier je preto nevyhnutná. Po prevrate v roku 1990 vznikla Nadácia Cepelia, transformovala sa teda na mimovládnu organizáciu. Jej činnosť a ciele sa však nezmenili. Dnes Cepelia združuje asi 80 spoločností, má vlastnú sieť vyše 60 obchodov a 20 obchodov s logom Cepelia a riadi ju kolektív etnografov, umelcov a odborníkov.

Estónsku sa o remeslá stará Estónska ľudovoumelecká a remeselná únia. Okrem hlavného poslania, ktoré je takmer identické s poslaním ÚĽUV, združuje regionálne ľudovoumelecké a remeselné asociácie. Založená bola v roku 1929 a zanikla, keď sa Estónsko odtrhlo od Sovietskeho zväzu. Znovuzaložená bola v roku 1992 ako mimovládna organizácia aj so štrnástimi regionálnymi pobočkami v každom regióne Estónska.

Španielsko má remeslá upravené v ústave už od roku 1978 a zároveň sa na ne vzťahuje 17 zákonov, ktoré upravujú činnosť umeleckej remeselnej výroby. Štátna správa potrebuje organizáciu, ktorá koná nezávisle v oblasti svojho vedenia a stratégie, ale s globálnou víziou pre umelecké remeslá v krajine. Na tento účel preto v Španielsku pôsobí Španielska nadácia pre inováciu v umeleckých remeslách. Väčšina podnikov alebo dielní výrobcov je organizovaná ako mikroregióny (v roku 2003 ich bolo 16 376) a výrobcovia pracujú prevažne ako živnostníci.

Slovenské Ústredie ľudovej umeleckej výroby vzniklo v roku 1945 na základe dekrétu číslo 110 vydaného vtedajším prezidentom Eduardom Benešom. Ústredie bolo verejnoprávna organizácia a pôsobilo ako centrála, ktorá zakladala družstvá. Nešťastným krokom bolo, že členstvo v ústredí bolo pre výrobcov povinné. Samostatným právnym subjektom sa stalo ústredie v roku 1954, keď prešlo pod ministerstvo kultúry. Po revolúcii sa objavili snahy ÚĽUV sprivatizovať. Preto v roku 1993 rozšíril ÚĽUV svoju činnosť o informačno-vzdelávacie aktivity a ponechal si štatút štátnej príspevkovej organizácie. ÚĽUV má dnes veľmi široký záber svojej činnosti, čo je tiež jedným z dôvodov založenia asociácie ľudovoumeleckých výrobcov, ktorá umožní venovať potrebám výrobcov viac pozornosti.

Zámerne sme vybrali príklady krajín postkomunistických a krajín nepoznačených týmto režimom. Vývoj remesiel sa v týchto dvoch skupinách značne líši. Vo Fínsku, Nórsku a Španielsku vznikla potreba združovania sa prirodzene. Najskôr pracovali výrobcovia samostatne a postupne prichádzali na to, že ak chcú svoje remeslo zviditeľniť, predať, spopularizovať, potrebujú byť silnejší, teda viacerí a organizovaní. V krajinách, kde bola násilne zmarená možnosť podnikať, boli vytvorené štátne organizácie, ktoré zabezpečili výrobcom vyrábať a hlavne predávať a postarali sa tak o zachovanie remeselnej výroby. Dôsledkom tohto neprirodzeného a násilného vývoja bola však po dlhé roky averzia výrobcov na akúkoľvek formu združovania sa. Eufória zo slobody však postupne ochabla najmä tlakom neúprosných zásad trhového mechanizmu. Naši výrobcovia teraz tiež zisťujú to, čo zistili ich zahraniční „nepostkomunistickí“ kolegovia pred mnohými rokmi – ak chcem predať, musí o mne niekto vedieť, musím mať na to podmienky a musím mať kde predávať. Odmyslime si tých niekoľko rokov a vráťme sa k prirodzenej ceste. Máme vlastne šťastie v nešťastí – nemusíme sa učiť na vlastných chybách, môžeme si vybrať z každej krajiny to najvyhovujúcejšie.

Kam sme teda prišli?

Oblúkom sme sa vrátili k potrebe prirodzeného združovania sa na základe rovnakých potrieb a záujmov. Môžeme spoločne založiť občianske združenie, ktoré nazveme Asociácia ľudovoumeleckých výrobcov, s regionálnou pôsobnosťou, nezávislou od politických, ideologických a náboženských organizácií a hnutí. Členovia združenia budú podľa predmetu činnosti začlenení do jednotlivých sekcií podľa materiálu, z ktorého vyrábajú, napr. drevo, hlina, textil, škrupina, kov atď. Každá sekcia má svojho predsedu a podpredsedu. Predseda sekcie je automaticky členom predstavenstva združenia a môže byť volený do funkcie v predstavenstve. Štatutárnymi zástupcami združenia sú predseda predstavenstva a podpredseda predstavenstva združenia.

Poslanie a činnosť asociácie

Poslaním asociácie je uspokojovať záujem svojich členov o ľudovoumeleckú tvorbu a napomáhať vytváraniu podmienok na jej rozvoj. Asociácia chce rozvíjať spoluprácu so slovenskými a zahraničnými kultúrnymi organizáciami, profesionálnymi i neprofesionálnymi umeleckými združeniami a osobnosťami, ako aj s mimovládnymi organizáciami umeleckého a kultúrneho zamerania. Svoje poslanie bude napĺňať najmä tým, že bude:

  • poskytovať informačné a poradenské služby pre ľudovoumeleckých výrobcov,
  • podieľať sa na činnosti predajní ÚĽUV Plus,
  • vyhľadávať a sprevádzať nových ľudovoumeleckých výrobcov,
  • spolupracovať s Ústredím ľudovej umeleckej výroby tým, že bude vypracovávať návrhy na podporu ľudovoumeleckých výrobcov,
  • vyvíjať vzdelávacie aktivity smerujúce k zvyšovaniu teoretickej, technickej a umeleckej úrovne svojich členov,
  • sprostredkovávať a organizovať kolektívne aj autorské predvádzanie výsledkov tvorivej práce svojich členov, zabezpečovať prezentáciu tvorby svojich členov na výstavách a podujatiach doma i v zahraničí, prispievať k popularizácii tvorby svojich členov prezentáciou ich diel na podujatiach určených širokej verejnosti,
  • uplatňovať právo vyjadrovať sa a dávať pripomienky k legislatíve v oblasti kultúry a činnosti mimovládnych organizácií a združení.

Ani ten najkrajší výrobok sa nepredá sám...

V predajniach, ktoré budú patriť aj výrobcom, má väčšiu šancu nájsť nového majiteľa.

 


Ďalšie články časopisu Remeslo Umenie Dizajn 02/2009:

 

ULUV.sk > ÚĽUV > Časopis R_U_D > Archív ročníkov R_U_D > Rok 2009 > RUD 02/2009 > Eva Kelley: Vráťme sa k prirodzenej ceste