2008
RUD 2008-1 | RUD 2008-2 | RUD 2008-3 | RUD 2008-4

Milan Beljak: Špirála vývoja

alebo zľahka k výročiu zákona číslo štyri

logo ÚĽUVV roku 1945 vydal prezident bývalej republiky československej Eduard Beneš dekrét s číslom 110 o organizácii ľudovej umeleckej výroby. Týmto aktom sa začala písať história Ústredia ľudovej umeleckej výroby. Ústredie bolo zriadené ako verejnoprávna korporácia so sídlom v Prahe, s pobočkou v Bratislave, s ambicióznym cieľom vytvoriť z ľudovej umeleckej výroby silné jednotne organizované a technicky dokonalé výrobné odvetvie. Koncepciu ochrany a rozvoja ľudovej umeleckej výroby formuloval Theodor Pistorius a činnosti vymenované v dekréte v podstate tvoria kostru predmetu hlavnej činnosti organizácie doposiaľ.

Ústredie pôsobilo ako centrála, ktorá zakladala družstvá. Celok však bol príliš heterogénny a bolo zrejmé, že jeho fungovanie skôr či neskôr narazí na problémy. Napriek tomu dekrét platil až do roku 1957. Povinné členstvo v ústredí bolo stanovené dekrétom pre široký okruh fyzických a právnických osôb. Išlo o domácich výrobcov, živnostníkov, umeleckých remeselníkov, výrobné družstvá, v ktorých boli tieto osoby organizované. Dekrét stanovil dotknutým subjektom povinnosť prihlásiť sa za člena, povinnosť platiť členské príspevky a stanovil aj sankcie za porušenie týchto povinností. Celkom evidentný akt násilia na samom začiatku skomplikoval podmienky pre dosiahnutie ušľachtilého cieľa.

Ústredie založilo dokumentáciu ľudovej umeleckej výroby, budovalo dielne, zabezpečovalo financovanie jednotlivých výrob, nákup výrobných prostriedkov, vývoj a odbyt výrobkov, vydávalo vlastné časopisy a edičné tituly, organizovalo výstavy a vzdelávacie kurzy atď.

Po reorganizácii družstevníctva prešli družstvá do Zväzu výrobných družstiev a museli prijať rovnaké organizačné, hospodárske a výrobné predpisy ako platili v družstvách s priemyselnou výrobou. Následok bola stagnácia a úpadok ľudovej umeleckej výroby v nich.

Ústredie ľudovej umeleckej výroby prešlo 1. júla 1954 do rezortu Ministerstva kultúry. Zákonom SNR č. 4/1958 Zb. bol 5. mája 1958 zrušený dekrét prezidenta republiky č. 110/1945 Zb. a zriadené bolo Ústredie ľudovej umeleckej výroby v Bratislave (ÚĽUV) ako samostatný právny subjekt zabezpečujúci ochranu a rozvoj ľudovej umeleckej výroby vo všetkých jej prejavoch. Systém bol veľmi efektívny. Ústredie sa orientovalo na ľudí, ktorí do družstiev nevstúpili alebo z rôznych dôvodov z nich odišli. Zákon už neobsahuje žiadne povinné členstvo ani iné direktívy, a tak len osobný kontakt, vzájomný rešpekt a úcta k národným tradíciám dali základ novému potenciálu. Uzatvorený systém na seba logicky nadväzujúcich činností obstál v mnohých skúškach, dokázal svoju opodstatnenosť a životaschopnosť, prežil všetky delimitácie a tlaky. Využívanie výhod silnej spoločnej značky a dodržiavanie spoločných podmienok s cieľom garancie vysokej kvality a morálky vedie k posilňovaniu pozície na trhu a ďalšiemu rozširovaniu vplyvu. Systém funguje na princípe vzájomnej výhodnosti.

Verím, že výhody značky úľuv čoskoro povedú k vzniku asociácie ľudových umeleckých výrobcov alebo organizácie fungujúcej na princípe umeleckých fondov. ÚĽUV potrebuje partnera, s ktorým bude uzatvárať dohody o spoločnom využívaní Regionálnych centier remesiel, Galérií a predajní neziskových organizácií, časopisu a iných výhod na prospech všetkých ochrancov ľudovej umeleckej výroby. Myslím, že čas na takúto vzájomne výhodnú spoluprácu ÚĽUV so silným partnerom združujúcim výrobcov ľudovej umeleckej výroby na Slovensku už dozrel.

 


Ďalšie články časopisu Remeslo Umenie Dizajn 03/2008:

 

ULUV.sk > ÚĽUV > Časopis R_U_D > Archív ročníkov R_U_D > Rok 2008 > RUD 03/2008 > Milan Beljak: Špirála vývoja