2008
RUD 2008-1 | RUD 2008-2 | RUD 2008-3 | RUD 2008-4

Mária Zajíčková: Kacabajky, kordulky, jupky

Plyšová kordulka s čipkou a kovovými spinkami, 20. roky 20. storočiaTakto nazývané modifikácie kabátikov a blúzok sa pod vplyvom módy druhej polovice 19. storočia začleňovali s približne tridsaťročným oneskorením, v prvej polovici 20. storočia, do ľudového ženského vrchného odevu remeselníckych a vinohradnícko-roľníckych vrstiev mesta Skalice, tvoriacej centrum hraničného záhorského regiónu s Moravou a Rakúskom.

Už koncom 19. storočia bol pre ľudové vrstvy čoraz dostupnejší širší sortiment látok. V roku 1868 si už aj niektorí skalickí krajčíri obstarali prvé šijacie stroje. Orientácia učňov krajčírskeho remesla a dievčat zo Záhoria slúžiacich vo Viedni umožňovali pomerne rýchlu informovanosť domáceho prostredia o technických a módnych novinkách.

Postupná emancipácia žien aj v našom prostredí, ich zapájanie sa do hospodárskeho a spoločenského života, ako aj cestovanie dopravnými prostriedkami viedli k čoraz väčšiemu zjednodušovaniu odevu, ktorý smeroval k anglickej móde kostýmu. Pestovanie svojrázu (tradícií) sa na odevných súčiastkach remeselníckych a roľníckych žien neprejavilo. Práve naopak, v strihovom riešení a výzdobných prvkoch kacabajok, korduliek a jupiek sa zračia trendy a tendencie metropol európskej módy vo vlastnom pretlmočení.

Kabátiky a blúzky v strihovom riešení zodpovedajú módnym trendom druhej polovice 19. storočia, teda zaostávajú za súčasnou módnou líniou, no v riešení výzdoby sa prispôsobujú aktuálnym novinkám a využívajú možnosti, ktoré ponúka strojová výroba a obchod. Táto disproporcia bola daná konzervatívnym tvarom objemnej krojovej sukne, ktorá si vyžadovala primeraný strih vrchného dielu ošatenia, aby sa navzájom nerušili. Naopak, výzdoba nebola taká viazaná na siluetu a tvar, a tak tradičné drahé pozamentierske výrobky, ktorých aplikácia bola doménou pánskych krajčírov, nahradili na kabátikoch a jupkách remeselníckych a sedliackych žien nové strojovo vyrábané ozdobné prvky, hlavne krajky a čipky, s ktorými pracovali mestské dámske, ale i ľudové krajčírky.

Ako sa ukazuje, kacabajky, kordulky a jupky sú aj v súčasnosti z hľadiska strihu atraktívne a vo výzdobe poskytujú pomerne veľké možnosti uplatnenia vlastnej kreativity. Ako praktický príklad môžeme uviesť voľbu členiek skalického Dámskeho klubu Harmónia, ktoré si na vystúpenia dali ušiť k čiernej sukni tzv. satlovú jupku podľa tradičného strihu a zdobenia.

 


Ďalšie články časopisu Remeslo Umenie Dizajn 02/2008:
 

ULUV.sk > ÚĽUV > Časopis R_U_D > Archív ročníkov R_U_D > Rok 2008 > RUD 02/2008 > Mária Zajíčková: Kacabajky, kordulky, jupky