Ľuba Paučulová: Remeslo v architektúre – štukatérstvo
Štukatérstvo sa v európskom kultúrnom priestore využívalo počas dlhého vývoja historickej architektúry. Na vrchol svojich možností sa dostáva v baroku. Štukatérstvo bolo súčasťou architektúry aj celé 19. storočie i v období secesie. Ani medzivojnová architektúra nerezignovala úplne na používanie štylizovaných štukových prvkov. Štukatérstvo sa uplatňovalo hlavne v tzv. vyššej architektúre. Ľudová architektúra preberala niektoré prvky a upravené, zjednodušené ich používala pri výzdobe domov.
Význam štukatérstva sa postupne utlmuje počas 20. storočia v súvislosti s výraznými zmenami v používaných stavebných materiáloch a technológiách, v stavebnom priemysle a v súvislosti so sprievodnými pohybmi spoločenskými a filozofickými. Architektúra nastúpila razantnú cestu odmietnutia ozdobnosti. Všeobecný vývoj viedol k odmietnutiu architektonickej tradície grécko-rímskej, ľudovej architektúry a tvorby krajiny, ktorá sa vyvíjala v európskom kultúrnom priestore dlhé stáročia v regionálne špecifických podobách. Doslovne sa „vyčistil“ stôl od tradície a začalo sa odznova.
Po niekoľkých desaťročiach sa už dajú s odstupom hodnotiť priebežné výsledky ťaženia proti tradíciám. Pri bližšom pohľade na Slovensko sú výsledky rozpačité. Výstavba veľmi často nerešpektuje pôvodné prostredie a dramaticky ho mení podľa neregulovaných individuálnych predstáv. Nové zásahy zásadne narušujú harmonický výzor sídiel, ulíc a námestí.
V tomto procese je aj príbeh „vyhnanej“ výzdoby. Používanie dekoratívnych prvkov a ornamentu bolo tak dlho prirodzenou súčasťou našej kultúry a architektúry, že tento príbeh nemôže byť ukončený. Reakcia na „nové, moderné a racionálne“ sa dnes odráža napríklad v nezvládnutých oblúčikoch, balustrádach a stĺporadí, na scénu nastupujú aj diskutabilné reminiscencie na štukovú výzdobu. Výsledky ozvláštnenia domov ozdobami bez znalostí kompozície a opodstatnenosti ich štýlového použitia sú však kokteilom, z ktorého bolí hlava.
Súdobá štuka? Nie je to nereálne, žiada si to však pochopenie predošlého vývoja a dôsledné remeselné spracovanie. A odvahu architektov naučiť sa tvorivo využiť možnosti štukatérstva na profesionálnej úrovni a rehabilitovať remeslo pre dnešok.
Ďalšie články časopisu Remeslo Umenie Dizajn 02/2008:
- Zuzana Šidlíková: Fascinuje ma materiál... Rozhovor s Ildikó Dobešovou
- Michal Šedík: Miroslav Brooš On-line
- Adriena Pekárová: Zážitok zo stolovania
- Viera Kleinová, Beáta Gerbócová: Textilmania
- (Ne)tradičná modrotlač v ateliéri textilného dizajnu
- Tibor Uhrín: Kreatívne zbieranie odpadu
- Mária Nepšinská: Hedonist
- Adriena Pekárová: Výšivka na zjedenie
- Oľga Danglová: Má ešte dnes remeslo zlaté dno?
- Jana Rajniaková: Modrotlač vo Važci
- Monika Tkáčová: Farbiarska dielňa v Hranovnici
- Eva Kelley: Dielka na ohmatávanie
- Mária Zajíčková: Kacabajky, kordulky, jupky
- Ľuba Paučulová: Remeslo v architektúre – štukatérstvo
