2007
RUD 2007-1 | RUD 2007-2 | RUD 2007-3 | RUD 2007-4

Štefan Cyril Parrák a jeho impozantné zberateľské dielo

Ester Plicková:

Štefan Cyril Parrák ako pekár a cukrár za pultom svojej predajneZbierka trnavského cukrára a pekára Štefana Cyrila Parráka (1887 – 1969) pôvodne obsahovala bezmála 9 000 predmetov z rôznych odvetví výtvarného prejavu, najmä exponáty tradičnej keramiky, ako aj artefakty umeleckých remesiel i utenzílie dennej praktickej potreby. Takmer 50 rokov budoval Parrák s nevídaným zanietením tento ojedinelý súbor, ktorý svojím rozsahom, tematickou a materiálovou skladbou i vyváženou estetickou úrovňou ďaleko presiahol bežné zberateľské záľuby. Komplex sám osebe už predstavoval malé múzeum.

Parrákovi sa stalo zberateľstvo zmyslom a náplňou života, obetoval mu hmotné výhody dobre prosperujúceho živnostníka i rodinnú pohodu. Pohnútkami jeho zberateľskej činnosti nikdy neboli špekulácie či obchodovanie so starožitnosťami, ale ušľachtilé úsilie o záchranu a zachovanie dokladov výtvarnej kultúry, a to nielen rustikálneho ľudového prostredia. Práve v tom spočíva modernosť jeho celostného zberateľského pohľadu.

Prvý predmet – fajansový džbánok – získal Parrák v roku 1910. Najprv začal keramikou ozdobovať svoju cukráreň. Parrákovou zberateľskou stálicou i jadrom celého komplexu bola predovšetkým maľovaná fajansa západoslovenských džbankárskych dielní, datovaná od konca 18. storočia až do nerovnakého zanikania jej výroby v polovici 20. storočia. V početnej keramickej kolekcii sú ukážky vrcholnej habánskej produkcie, fajansy a kamenina chýrečnej manufaktúry v Holíči z obdobia jej rozkvetu koncom 18. storočia, keramika zo stupavskej dielne, slovenská hrnčiarska produkcia. I keď keramika tvorila ťažisko Parrákových celoživotných snažení, paleta jeho zberateľských záujmov bola predsa len oveľa pestrejšia a mnohostrannejšia. Zhromažďoval úžitkové i dekoratívne exponáty z dreva, odevnej a textilnej tvorby, maľby na skle, predmety umeleckoremeselného charakteru, napr. sklo, hodiny, cínový riad, židovské rituálne predmety, litografie, rytiny, drobné tlače, rôzne typy osvetľovadiel, ale aj žehličky, mlynčeky a pod. Väčšina exponátov ostáva solídnym kultúrnohistorickým svedectvom dobového, každodenného spôsobu života.

Roku 1935 Parrák sprístupnil svoju zbierku verejnosti. Najprv v ôsmich, neskôr v štrnástich miestnostiach, ktoré postupne pristavoval k vlastnej cukrárni. Súbežne s úspechmi prichádzali i ťažkosti. Veľkorysé šafárenie s financiami zaplietlo Štefana Parráka do značných dlžôb. Hrozili mu exekúcie a dražby. Predaj zbierky do zahraničia zásadne odmietal. Rozhodol sa odovzdať svoju zbierku štátnej pamiatkovej starostlivosti. Realizáciu odďaľovali nezrovnalosti v neujasnených vzťahoch medzi dlžníkom Parrákom a jeho mnohými veriteľmi.

Dejinný beh prevratných udalostí zmaril sľubné výsledky náročných rokovaní. Nová politická mocenská vrchnosť po februári 1948 nepripúšťala nič, čo by hoci len v náznaku pripomínalo súkromné obchodné aktivity a iniciatívy. Takže Parrákova cukráreň bola znárodnená do podniku Mlyny a pekárne, jeho dom skonfiškovaný. Autentická expozícia sa zlikvidovala a zbierke bola určená iná podoba. Po rôznych peripetiách sa napokon roku 1954 stala základným fondom novozriadeného Krajského, neskôr Západoslovenského múzea v Trnave.

 


Ďalšie články v časopise Remeslo, Umenie, Dizajn 04/2007:

 

ULUV.sk > ÚĽUV > Časopis R_U_D > Archív ročníkov R_U_D > Rok 2007 > RUD 04/2007 > Štefan Cyril Parrák a jeho impozantné zberateľské dielo