Marta Pastieriková: Tradičná kultúra v diele Ignáca Bizmayera
Ignác Bizmayer sa narodil v roku 1922 v Košolnej na habánskom dvore. Na keramickú školu šiel pod vplyvom moravského keramikára a znalca habánskej fajansy Heřmana Landsfelda. Vďaka nemu sa zamestnal v maliarskom oddelení Slovenskej keramiky v Modre. Popri úžitkovo-dekoratívnych tanieroch, misách a džbánkoch maľoval aj figurálnu plastiku. Vznikala na základe návrhov modranských keramikárov a profesionálnych výtvarníkov. Neboli to vždy výrobky, s ktorými sa mladý Ignác vnútorne stotožňoval. Preto namiesto rokokových sošiek zhotovil vlastné návrhy na drobné porcelánové figúrky – krojované postavičky z rázovitých slovenských dedín. K ich výrobe síce nedošlo, ale táto myšlienka ho neopustila.
Sošky začal modelovať v 40. rokoch 20. storočia. Veľmi intenzívne ho zaujala biblická téma Adama a Evy. Päťdesiate roky boli v autorovej tvorbe plné nových nápadov. Začal skúšať ďalšiu výtvarnú techniku – plytký keramický reliéf. Naplno ho pohltila jánošíkovská téma. Okrem reliéfov tému realizoval aj vo forme rytých a glazovaných obrázkov. Pri jánošíkovskej téme sa objavil ďalší nový prvok – viacfigurálna plastická kompozícia.
Počas päťdesiatych rokov obohatil Ignác Bizmayer svoju tvorbu o novú tému – prácu vo vinohrade, tradičné poľnohospodárske a domáce práce, výrobu keramiky i ďalšie remeslá. Pracovné motívy často obohacoval o ďalší rozmer – zachytenie tradičného odevu. V tejto oblasti sa prejavil ako majster znaku a symbolu.
Osobitnú kapitolu predstavuje Bizmayerova tvorba, ktorá zachytáva špecifickú atmosféru ľudových zvykov, tradičných trhov a jarmokov. Sortiment figurálnej plastiky z päťdesiatych rokov by nebol úplný bez detí a muzikantov.
Prvú autorskú výstavu mal v roku 1955. Roku 1954 sa stal majstrom ľudovej umeleckej výroby na pôde Ústredia ľudovej umeleckej výroby. O dva roky (1956) ho prijali za člena Zväzu slovenských výtvarných umelcov.
V šesťdesiatych rokoch sa z niekdajších zvieratiek – detských hračiek postupne prepracoval k samostatným výtvarným objektom, za ktoré získal medzinárodné ocenenie. Koncom šesťdesiatych rokov začal tvoriť rozmerné reliéfy. Pre sedemdesiate roky sa stali príznačné reliéfy situované do okrúhleho stredu veľkých závesných tanierov. V priebehu osemdesiatych rokov sa vrátil k obľúbeným muzikantom v podobe plastík a reliéfnych kachlíc. Vrátil sa aj k téme drotára a Jánošíka. Tieto sošky sú napriek starej tematike nové. V novom miléniu sa umelec prioritne venoval monumentálnym plastikám a reliéfnym tanierom.
Ignác Bizmayer, originálny majster netradičných foriem, je svojou tvorbou jedinečný nielen v rámci Slovenska, ale aj v širších európskych súvislostiach.
Ďalšie články v časopise Remeslo, Umenie, Dizajn 02/2007:
- Bienále úžitkového umenia 2007 Slovo kurátoriek Ágnes Schramm
- Sabína Jankovičová: Sklo – materiál ako každý iný... Rozhovor so Zorou a Štěpánom Palovcami
- Mária Nepšinská: Zimný prieskum VŠVU
- Xénia Lettrichová: Svieže veže
- Tibor Uhrín: Hračka ako tovar
- Oľga Danglová: Vyšívané textílie Otílie Kopeckej
- Hany Kašičková: Paličkovaná čipka a šperk
- Marta Pastieriková: Tradičná kultúra v diele Ignáca Bizmayera
- Monika Škvarnová: Strieborné šperky Remigie Biskupskej
- Ľuba Paučulová: Remeslo v architektúre – tradičné tesárstvo
- Želmíra Šípková: Výroba z dreva na Podpoľaní
