Viera Kleinová: Askoldovo sklo

Askold Žáčko: Nápojová súprava Veža, 1994 Desať rokov po smrti dizajnéra, sochára a pedagóga Askolda Žáčka sa v Bratislave konala autorská retrospektívna výstava, ktorá bola prvým komplexným pokusom o zhodnotenie jeho tvorby. Predstavila Žáčkovo dielo v blokoch reprezentujúcich dizajn, šperk a sochárstvo. V katalógu bola zachytená aj jeho tvorba v architektúre.

Askold Žáčko, príslušník voľného zoskupenia sklárskych výtvarníkov nazvaného bratislavská sklárska škola, býva považovaný za jedného z jej najvýraznejších protagonistov. Skupina sa formovala v 70. rokoch v ateliéri Sklo v architektúre na VŠVU v Bratislave, ktorý viedol renomovaný český výtvarník Václavom Ciglerom. V roku 1979 sa Žáčkostáva nástupcom Ciglera v ateliéri teraz už sklárskeho výtvarníctva. Žáčka možno pokladať za osobnosť, ktorá ovplyvnila a posunula slovenské sklo novým smerom.

Komornú plastiku Žáčko charakterizoval ako médium, v ktorom sa vyjadroval najradšej. Pomerne veľkú časť jeho diela predstavujú realizácie pre architektúru – verejné interiéry, neskôr aj banky a súkromné domy. V dizajne sa okrem návrhov stolovacích predmetov venoval napr. aj nábytku, svietidlám. Permanentnou témou preňho bola problematika stolovania, neskôr sa jeho záujem koncentroval na experimenty s typom tzv. slávnostnej fľaše. Vychádzal z tradícií historického slovenského skla a preferoval čistý, funkčne podmienený, nezdobený tvar. Po roku 1989 odchádza z VŠVU a zakladá vlastnú firmu zameranú na produktový a interiérový dizajn.

Ďalšie články v časopise Remeslo, Umenie, Dizajn 01/2007:

Prejsť na výber sekcie | Prejsť na obsah

ÚĽUV