Eva Trojanová: Sklo v priestore – priestor v skle
Lukáš Mjartan (1975) sa k práci so sklom dostal okľukou, pretože najprv na strednej škole študoval keramiku a na VŠVU dizajn. Do práce so sklom ho zasvätili manželia Palovci, známi a skvelí sklári. Na Slovensku je vlastne ich jediným žiakom. Technológia odlievaného skla mu otvorila možnosti nadviazať na „palovskú“ koncepciu skleného objektu ako rozvíjania sochy v priestorových vzťahoch. Mjartan disponuje architektonickým priestorovým cítením, a preto sa aj vo svojich sklených objektoch usiluje hlavne o jednotu priestoru a sklenej hmoty. Preto objekty konštruuje v geometrických „architektonických“ formách. Základné formy, s ktorými narába, sú kruh, štvoruholník a vertikála. Ich kompozície tvoria jednoduché geometrické rastre a obrazce niekedy hieroglyfického charakteru. Pôsobia robustným monumentálnym dojmom, väčšinou však majú komorné rozmery.
Ďalšie články časopisu Remeslo, Umenie, Dizajn 01/2006:
- Malý formát s veľkými možnosťami
- Štefan Oriško: Lučenec: sedemnásty stredoeurópsky ročník
- Xénia Lettrichová: Joja-efekt
- Mária Nepšinská: Experimentálna keramika na ceste do sveta
- Viera Kleinová: Šaty a „rodná dedina“
- Eva Trojanová: Sklo v priestore – priestor v skle
- Naďa Kančevová: K výstave Slovenský mýtus
- Oskár Elschek: Fujara – „mytológia“, či reálna existencia?
- Marta Pastieriková: Krajina detstva Michala Škrovinu
- Angela Czintelová: Paličkovaná čipka a jej miesto v textilnej tvorbe Gemera
- Mária Felberová: Návraty k tradíciám
- Martin Mešša: Kto sa skrýva za značkou KIJO
