Juraj Zajonc: Anna Drobová - Tvorivé rozvíjanie tradičnej paličkovanej čipky
Od konca 30. rokov 20. storočia nadobúdali vo vývoji paličkovanej čipky na Slovensku dôležité miesto návrhárky a tvorkyne hľadajúce jej nové podoby. V 50. rokoch začala v textilnej kultúre nadobúdať prevahu dekoratívna čipka určená na uplatnenie v priestore. Čipkárstvo postupne stratilo spätosť s tradičným odevom, textíliami a stalo sa prostriedkom individuálneho výtvarného prejavu. K jednotlivcom, ktorí aktívne vstúpili do tohto procesu, patrila aj organizátorka čipkárskej výroby a súčasne návrhárka paličkovaných čipiek Anna Drobová. Už ako skúsenú čipkárku ju v roku 1955 prijalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby, Do ÚĽUV-u prišla Anna Drobová v čase, keď sa stal inštitúciou, ktorá najvýraznejšie zasahovala do vývoja organizovanej výroby paličkovaných čipiek na Slovensku. Jeho cieľom bolo udržať čipkárstvo v tradičných oblastiach výskytu a súčasne zachovať a využiť tradičné technické aj motivické prvky čipiek tak, aby vyhovovali súdobým úžitkovým a estetickým kritériám. Doteraz výrazne badateľnú a súčasne špecifickú stopu zanechala Anna Drobová v slovenskom čipkárstve ako návrhárka paličkovaných čipiek. Hlavným a najsilnejším zdrojom podnetov pre návrhy A. Drobovej boli čipky z obcí severovýchodného Gemera, ktorých väzby tvoria v porovnaním s ostatnými tradičnými typmi pásikovej čipky na Slovensku špecifickú a najbohatšiu škálu. Drobová poznala a rešpektovala špecifické črty gemerských čipiek. Najväčšiu skupinu čipiek podľa návrhov A. Drobovej tvoria celopaličkované štvoruholníkové prikrývky. Čipky zachované ako doklad návrhárskych aktivít Anny Drobovej dodnes prekvapujú nielen svojou motivickou a kompozičnou stránkou, ale aj vysokou kvalitou vyhotovenia. Jej návrhy vychádzajúce z gemerských predlôh paličkovala Žofia Vilímová (1915 – 1989) z gemerskej obce Rejdová. Drobová v jej osobe našla nielen skvelú čipkárku schopnú bravúrne realizovať jej predlohy, ale aj osobnosť s istou mierou tvorivých schopností, ktorá reagovala na nové podnety. Návrhy Anny Drobovej a podľa nich realizované čipky sú príkladom kontinuálneho prechodu od tradičnej čipky so znakmi konkrétnej lokality a oblasti k autorskej, vysoko individualizovanej tvorbe.
Ďalšie články časopisu Remeslo, Umenie, Dizajn 03/2005:
- Objekt - plocha – štruktúra
- Xénia Lettrichová: Nápady a záznamy
- Dana Doricová: Dom, domov a príbytok pre milované knihy
- Ľubica Pavlovičová: Výstava trochu o minulosti ale viac o prítomnosti ŠUR + ŠUP + ŠÚV = 75
- Posledná... alebo prvá?
- Eva Trojanová: Hra so svetlom - Výstava študentov oddelenia skla na VŠVU
- Tibor Uhrín: Iná trieda kreativity
- Mojmír Benža: Výstava, ktorá sa páčila...
- Martin Mešša: Tkáčske dni vo Dvore remesiel ÚĽUV
- Martin Mešša: Margita Hanáková
- Juraj Zajonc: Anna Drobová - Tvorivé rozvíjanie tradičnej paličkovanej čipky
- Elena Kurincová: Kým nevesta povedala áno
- ÚĽUV má 60 rokov
- Dita Nociarová: Písmo na textile
- Ján Aláč: Náhrobníky z Novohradu
- Martin Mešša: Kované kríže