2005
RUD 2005-1 | RUD 2005-2 | RUD 2005-3 | RUD 2005-4

Tibor Uhrín: O tradícii a inovácii v remesle

Ručne vyrezávaná črpačka z roku 1933, neznámy výrobcaPredmety sú vždy vyrobené z určitého materiálu pomocou určitého technologického postupu. Tvar je závislý od oboch činiteľov. Drevo je pomerne poddajné a je vhodné pre aplikovanie rôznych technologických procesov, ktoré podmieňujú tvar úžitkových predmetov. Niektorí remeselníci dodnes pracujú zásadne tradičným spôsobom a výhradne používajú ručné nástroje. Ortodoxne nasledujú tradíciu, hľadajú možnosti, aby výrobok urobili čo najkvalitnejšie. Neskúšajú vložiť do objektu svoju individualitu, zmeny sú obyčajne jemné a vždy špecifické, napr. drevoryt ako dekoratívna úprava dreveného riadu alebo náradia. Tieto výrobky sú typickým príkladom zachovania tradičných technologických postupov v ľudovom remesle. V súčasnosti majú výrobcovia a remeselníci pracujúci s drevom možnosť vybrať si širokú škálu dostupných ručných nástrojov (mechanických aj elektrických) a strojov. Technológia často slúžila výtvarnému štýlu a zámeru v určitom štýlovom vyjadrení doby. Často aj z týchto dôvodov - nových požiadaviek kladených na tvaroslovie výrobku - vznikali technologické inovácie. Každý z remeselných postupov prešiel dlhým vývojovým obdobím a priamo ovplyvnil formu aj výzdobu, napr. sústruženie, rezba, dýhovanie plôch nábytku alebo ohýbanie dielov. Brilantným príkladom, ako môže hľadanie vhodnej technológie ovplyvniť dizajn výrobku, je produkcia stoličiek z ohýbaného dreva. Michael Thonet zefektívnil tradičnú technológiu použitím oceľového pásu, rôznych prípravkov a strojových zariadení. Svojím patentom sa zaslúžil o priemyselné využitie ohýbania napareného dreva. Vznikol najúspešnejší dizajn všetkých čias, stolička číslo 14. Aj pri výrobe ohýbaných stoličiek hral dôležitú úlohu podiel ľudskej šikovnosti a remeselnej skúsenosti. V dejinách dizajnu zostane výroba tohto produktu asi najbrilantnejším príkladom dokonalého pochopenia zmyslu dizajnu v nábytkovej výrobe. Inovácia sa časom stala tradíciou. Na druhej strane členovia náboženskej komunity amerických Shakerov (založenej v roku 1774 Annou Lee) v snahe zvýšiť produktivitu výroby sami vyvinuli niektoré mechanizmy a stroje, z ktorých má dodnes najväčší význam objav okružnej píly. Shakeri boli pokrokoví a medzi prvými zavádzali do praxe všetky novinky zo sveta techniky. V priebehu 20. storočia len málo firiem pokračovalo v tradícii predindustriálnych metód špecializovanej ručnej výroby. Až počas posledných desaťročí sa oživuje záujem o tradičné techniky a remeselne vyrábané produkty. Dobrý výsledok sa môže zabezpečiť dosiahnutím rovnovážneho pomeru dvoch „pridaných hodnôt“, dobrého dizajnu aj kvalitného remesla. Záleží od skúsenosti, kreativity dizajnéra a jeho citu pre remeselnú prácu a materiál, aby sa remeselný charakter a tradičný výraz predmetu nestratil ani pri použití súčasných technologických procesov. Veci urobené remeselne majú stopy individualizmu, sú osobné, často majú regionálny charakter. V budúcnosti pravdepodobne nebude remeslo v opozícii k industriálnemu spôsobu výroby, ale bude ho dopĺňať. Znalosti a zručnosti remeselníkov budú mať úlohu v riešení problémov priemyselnej výroby, v nachádzaní pridanej remeselnej hodnoty produktov. A nakoniec: predmety s individuálnym charakterom majú vždy dlhší životný cyklus, pretože si k nim ľudia pravdepodobne vytvoria osobnejší vzťah. Vzťah k predmetom je jednou z možností, ako spomaliť rýchlu a sústavnú výmenu vecí - starších za nové a pribrzdiť rastúce tempo konzumnej spoločnosti.

 


Ďalšie články časopisu Remeslo, Umenie, Dizajn 02/2005:
 
 

ULUV.sk > ÚĽUV > Časopis R_U_D > Archív ročníkov R_U_D > Rok 2005 > RUD 02/2005 > Tibor Uhrín: O tradícii a inovácii v remesle