2004
RUD 2004-1 | RUD 2004-2 | RUD 2004-3 | RUD 2004-4

Juraj Zajonc: Vzorníky, modelbuchy, musterbuchy alebo o pôvode výšivkových motívov

časť druhá: Slovensko

Pestrosť vzorov a motívov výšiviek na Slovensku je výsledkom spojenia domáceho prostredia a kultúrnych vplyvov z iných krajín. Dôležitú úlohu pritom zohrávali, tak ako inde v Európe, vzorníky. Do Uhorska sa prvky talianskej renesančnej kultúry dostávali už v 15. storočí, a to prostredníctvom najvyšších vrstiev vtedajšej spoločnosti. Vo vzorníkoch sa objavuje pestrá škála rastlín, listov a plodov (tulipán, narcis, klinček, menej ľalia či kosatec, ďalej hrozno, granátové jablko, palmetové či akantové listy), viaceré zvieratá (napr. lev, jeleň, páv, cap, holub a iné vtáky) i predmety (napr. srdce, hviezda). Podľa vzorníkov pracovali aj remeselní majstri – vyšívači. Predlohy zo vzorníkov boli známe aj v kláštorných dielňach. Spojenie Slovenska so súdobou Európou prostredníctvom vzorníkov potvrdzujú v múzeách dodnes uchovávané vzorníky. Aj na Slovensku bola, tak ako v iných európskych krajinách, rozšírená publikácia Encyklopédia ženských ručných prác od Therese de Dillmont. Dôležitým zdrojom predlôh výšiviek boli od 19. storočia prílohy dámskych módnikov. Pestrú škálu regionálnych a lokálnych typov nadobudla výšivka vo vidieckom prostredí Slovenska v 19. storočí. Jej rozkvet súvisel so zlepšením postavenia dedinského obyvateľstva a s poklesom záujmu o ručnú výšivku v kruhoch šľachty a meštianstva. Ľudová výšivka obsahuje aj mnoho prvkov zo vzorníkov z rozličných období. Dedinské ženy prichádzali do kontaktu s výšivkami zo vzorníkov napr. v kostoloch alebo v panských sídlach, ako aj v kontaktoch s remeselníkmi. Na západnom Slovensku obohatila ľudovú výšivku aj činnosť spolku Izabella (1895), ktorý zamestnával vidiecke vyšívačky na zdobenie bielizne, odevov i cirkevných rúch. Na rozdiel od vyšších vrstiev spoločnosti, ktoré boli úzko spojené s módou, používanie vzorníkových motívov v dedinskom prostredí nepodliehalo rovnakým princípom ako slohová móda. Preto možno mnohé z motívov nájsť v ľudovej výšivke dodnes. Osobnosťou národného diania, ktorá sa zaujímala o výšivku, bola na prelome 19. a 20. storočia Drahotína Križko-Kardossová. Organizovala výrobu a predaj výšiviek a čipiek s cieľom zlepšiť situáciu tamojšieho obyvateľstva. V dedinskom prostredí zozbierala motívy, ktoré boli základom vzniku vzorníkov. Okrem tlačených vzorníkov sa vzory šírili aj prostredníctvom vyšívaných vzorníkov. Ich vznik a používanie boli často späté s rodinou alebo so školou.

 


Ďalšie články v časopise Remeslo Umenie Dizajn 04/2004:

 
 

ULUV.sk > ÚĽUV > Časopis R_U_D > Archív ročníkov R_U_D > Rok 2004 > RUD 04/2004 > Juraj Zajonc: Vzorníky, modelbuchy, musterbuchy alebo o pôvode výšivkových motívov
časť druhá: Slovensko