Soňa Pavuková: Soľničky v zbierkach Etnografického múzea v Martine
Najstaršie typy drevených soľničiek vznikali vydlabaním nádoby z klátika alebo konára. Z poslednej tretiny 19. storočia pochádzajú soľničky zdobené vruborezom a vypaľovaním. Zaujímavá je obmena tvarov a výzdoby pri soľničkách s vyvýšenou zadnou stenou, ktorá bývala ozdobne profilovaná. V snahe ochrániť obsah pred znehodnotením sa soľničky uzatvárali. Uzáver bol pripevnený na čapy, pántiky, bolo ho možné našraubovať, zasunúť alebo jednoducho položiť na skladovaciu časť. Pri klasifikácii soľničiek podľa materiálu, z ktorého sú zhotovené, nemožno nespomenúť rohovinu. Na tento účel sa využíval kravský a volský roh. V 20. storočí sa pod vplyvom mestskej kultúry objavili malé jedno- i dvojdielne soľničky zo smaltu, kameniny, porcelánu, mosadze a skla. Zásadnou odlišnosťou je skutočnosť, že ide o továrensky vyrábané sériové produkty predávané v obchodoch. Tvoria kuchynské, obyčajne závesné sady, alebo sú súčasťou obedových servisov. Revitalizácia remesiel priniesla opätovné úsilie o oživenie tradície drevených kuchynských predmetov popri moderných materiáloch.
Ďalšie články v časopise Remeslo Umenie Dizajn 02/2004:
- Eva Trilecová: Na káve s Ivicou Markovičovou
- Silvia Fedorová: Talenty 1993 – 2003 (+ 2004)
- Viera Kleinová: remeslo/ dizajn/ textil 2
- Viera Kleinová: Spye eye čo chceš...
- Ágnes Schramm: Cín – striebro chudobných
- Oľga Danglová: Textilné variácie Oľgy Koreňovej
- Viera Kleinová: Veľmi Krátke Vlnenie (plstený textilný dizajn)
- Viera Kleinová: Nové tradície (Slovenské úžitkové umenie a dizajn vo Viedni)
- Martin Mešša: Kováčske dni vo Dvore remesiel
- Rastislava Stoličná: Rituálne pečivo v tradičnej slovenskej kultúre
- Eva Pančuhová: Oblatkárne
- Soňa Pavuková: Soľničky v zbierkach Etnografického múzea v Martine