Eva Pančuhová: Handričkové bábiky

Bábika z Liptovskej Teplej Textilné bábiky, nazývané aj handričkové, boli v minulosti známe na území celého Slovenska. V ľudovom prostredí sa deti hrávali s niekoľkými typmi handrových bábik, ktoré im vyrábali rodičia alebo starší súrodenci, alebo si ich zhotovovali samotné deti. Výsledok závisel od ich možností, nápaditosti a trpezlivosti. Základom najjednoduchších handrových bábik bývala handrička, ktorá sa v rohu uviazala na uzol, čím vznikla hlava bábiky. Z tohto typu bábik sa zachovalo veľmi málo, lebo jednak sa častým používaním rýchlo opotrebovali a jednak sa deti s nimi nerady lúčili a odkladali si ich ako pamiatku na detstvo. Preto sa s nimi veľmi zriedkavo stretávame v zbierkových fondoch našich múzeí. Zložitejší bol typ handrových bábik, ktoré mali jednotlivé časti tela zhotovené samostatne a obliekali sa do odevov ušitých zo zvyškov látok. Tento typ je najčastejšie zastúpený aj v zbierkach múzeí. Ich výroba sa v 30. rokoch 20. storočia dostala do osnov školského vyučovania základných škôl. Odlišujú sa navzájom najmä odevom pripomínajúcim štýl obliekania v regióne, v ktorom bola bábika vyrobená. Podstatne dokonalejšie priemyselne sériovo vyrábané textilné bábiky sa presadili na Slovensku až na prelome 19. a 20. storočia. Ženský spolok Živena pripravil a na veľkej výstave ľudových bábik v Prahe v roku 1900 prezentoval kolekciu slovenských handrových bábik oblečených v krojoch z jednotlivých regiónov Slovenska. Priemyselná výroba bábik z kaučuku či celuloidu postupne vytláčala textilné bábiky z hračkárskeho trhu. Tie sa časom začali obliekať do krojov jednotlivých regiónov. Tieto bábiky však nepovažujeme za tradičnú detskú hračku.

Ďalšie články v časopise Remeslo Umenie Dizajn 01/2004:

Prejsť na výber sekcie | Prejsť na obsah

ÚĽUV