2004
RUD 2004-1 | RUD 2004-2 | RUD 2004-3 | RUD 2004-4

Anna Chlupová: Šatky

Roh šatky s plnou výšivkou, Čataj, okolo 1920Šatky patria do skupiny vrchného ošatenia, medzi súčiastky, ktoré sú vytvorené iba z rovných kusov látky. Možno ich zaradiť k prvotným formám odevu. Niektoré pokrývali hlavu a čiastočne telo, iné ovíjali iba telo alebo len hlavu, prípadne sa nosili prehodené okolo hrdla, prekrížené cez prsia a zaviazané na chrbte. V tradičnom odeve žien predstavovala šatka významné miesto. Vývojovo staršie boli veľké šatky s rozmermi od 115 až do 215 cm. Ako sviatočné súčasti odevu sa nosili ešte koncom 19., v niektorých oblastiach aj začiatkom 20. storočia, ba aj po prvej svetovej vojne. Známe boli veľké šatky z tylu, jemného bieleho plátna – šifónu, batistu, z polokašmíru, kašmíru a z modrotlače. Veľké šatky boli dôkazom pretrvávania starého ovinovacieho šatu. Koncom 19. storočia sa čoraz väčšmi začali používať malé šatky. Veľké nosili už len staršie ženy, mladšie ich pokladali za nepraktické. Malé šatky (70 – 100 cm) vynikali širokou škálou používaných materiálov rôznej akosti a ceny. Rôznorodá a bohatá bola farebnosť, vzorovosť i výzdoba šatiek, čo záviselo od veku nositeliek, príležitostí, časového obdobia a regionálnych zvyklostí. Výšivka sa sústreďovala najmä v rohu, ktorý visel na chrbát. Všeobecne rozšírené a obľúbené boli kartúnové šatky. Najvzácnejšie boli červené s pestrou tzv. olejovou tlačou s bordúrovým vzorom. Zvláštnu pozornosť si zasluhujú spôsoby úpravy, viazania a nosenia šatiek.

 


Ďalšie články v časopise Remeslo Umenie Dizajn 01/2004: