2003
RUD 2003-1 | RUD 2003-2 | RUD 2003-3 | RUD 2003-4

Umenie na dlažbe

Rozhovor s Ladislavom Snopkom

Viktor Hulík, SlovenskoMáločo tak už po tisícročia vytvára osobitý ráz miest ako dlažba. Aj Bratislava je mesto s bohatou históriou a dlažba k jej historickému jadru neodmysliteľne patrí. V posledných rokoch sa dočkala rekonštrukcie. Popri starších, nanovo poukladaných mačacích hlavách a novej dlažbe, dnes na uliciach v centre natrafíte aj na malé kamenné či bronzové výtvarné diela, ktoré sú v nej nenápadne zasadené. Vznikli nedávno a šíria sa po meste od Galérie mesta Bratislavy. Práve táto galéria prišla s nápadom znovu oživiť starší projekt, ktorého iniciátorom bol v 80. rokoch 20. storočia Ladislav Snopko. Oslovení umelci rôznych generácií a národností vytvorili priamo do dlažby dielka, ktoré si začali žiť vlastný život vo verejnom priestore. V Bratislave tak pribudla ďalšia nová galéria, do ktorej za výtvarným umením nemusíte chodiť, lebo ho stretnete priamo na ulici. O tom, ako vznikla, sme sa porozprávali s iniciátorom nápadu Ladislavom Snopkom. „Všetko sa to začalo ešte v 80. rokoch 20. storočia. Ako archeológ som vtedy pracoval na výskume antickej archeologickej lokality Gerulata v Rusovciach. Výskum bol vlastne jediný svojho druhu na Slovensku, vtedy Československu, a bol mimoriadne zaujímavý. Gerulata ako naša jediná antická lokalita nachádzajúca sa na území niekdajšej Rímskej ríše bola súčasťou opevnenia rímskej hranice, ktorá šla na tomto území po Dunaji. Súčasťou Gerulaty bola aj dláždená nástupná plocha. Zvyšky tejto dlažby – asi z konca 3. storočia – som čistil a ohmatával. Práve tento dotyk je pre mňa akýmsi magickým kontaktom s minulosťou. Dlažba okrem minulosti pre mňa ukrývala ešte jeden význam – fenomén križovatky východo-západných, poddunajských a severo-južných ciest (napr. jantárová). Veď stredná Európa je z geografického hľadiska typickou križovatkou. Tu sa križovali kultúry a na Slovensku, najvýchodnejšej časti územia západokresťanskej konfesie, sa premiesilo veľa etník. Každé tu niečo zo seba zanechalo, a tak kultúra získala svoj individuálny rozmer. V 80. rokoch 20. storočia už prirodzená dimenzia tohto územia nefungovala. To všetko však je v tej dlažbe. Radosť zo zážitku archeológa som spojil so skúsenosťou občana totalitnej spoločnosti, ktorý sa venoval slobodným projektom, najmä umeleckým, ktoré chceli túto totalitu narušiť. Vtedy som pocítil zadanie, ktoré mohlo aspoň konceptuálne naznačiť, že stredná Európa a Bratislava je o niečom inom. Zadanie pre účastníkov znelo, aby umelec (výtvarník, hudobník, architekt) na základe archeologického fragmentu vytvoril vlastnú súčasnú interpretáciu dlaždice. Fragment nesmeli svojou interpretáciou zničiť ani rekonštruovať. Práce sa predstavili na obrovskom happeningu v Bratislave. V roku 2000 ma oslovil riaditeľ Galérie mesta Bratislavy s tým, že tento projekt by sme mohli oživiť a urobiť centrum Bratislavy príťažlivejšie. Dnes sú dlaždice už na svojom mieste. Z pôvodných nápadov je tam len jedna práca, ale uvažujeme, že niektoré z tých pôvodných ešte osadíme. Od minulého roku vznikla nová iniciatíva a riaditeľ galérie oslovil partnerské mestá Graz a Györ, kde sa niektoré diela umiestňujú tak ako v Bratislave, pretože sa pri svojom vzniku vyhotovili v troch exemplároch. A pribudne ešte Zlín a Krakov. Všetko sú to vlastne stredoeurópske mestá, a tak sa tento projekt stáva istým spôsobom spoločným stredoeurópskym fenoménom, ktorý vznikol v Bratislave. Dlažba je rôznorodá – od vážnych umeleckých diel až po recesiu, od abstraktných diel po konkrétne. Príbeh vzniku výstavy ponúka aj ďalšie nové témy na uvažovanie, napríklad stredná Európa z historicko-kulturologického a politického pohľadu. Veľmi ma prekvapilo aj to, že okrem nás sa niekto rozhodol inciatívne vsunúť medzi staré dlažobné kocky na vlastnú päsť aj svoje diela. Zatiaľ som objavil tri dlaždice, ktoré nepochádzajú od nás. Vytvára sa tak nenápadná dvorana slávy, v ktorej pre budúce generácie ostáva umelecký odtlačok prítomnosti. My ako iniciátori sa snažíme, aby boli dlaždice vytvorené z poctivého materiálu, ktorý vydrží stáročia.

 


Ďalšie články v časopise Remeslo, Umenie, Dizajn 04/2003: