Adriena Pekárová: Po špirále tradície

Adriena Kutaková: Misa, 2003 Keramička Adriena Kutaková patrí k ľuďom, pre ktorých sa práca s keramickou hlinou stala zdrojom inšpirácie i tajomstvom, ktoré treba neprestajne odhaľovať. Delí svoju pozornosť medzi úžitkovú keramiku a voľnú umeleckú tvorbu, a vytvára aj diela pre architektúru. Jej cesta je charakteristická experimentom a hľadaním nových postupov - spája šamot s porcelánom, čierny porcelán s textíliou, kreslí voskom obohatenom kysličníkmi, v roku 2001 začala s redukčným pálením metódou amerického raku, ktoré je dodnes jej obľúbenou metódou, hoci je ťažká namáhavá práca. „Stále ma ohromuje nádherná premena a bohatstvo farieb. Aj keď je proces značne náhodný, vďaka mnohým skúškam a opakovaniam už viem, čo sa dá čakať. Spravidla na nádobách si overujem, čo môžem dosiahnuť vo voľných plastikách. Úžitkové umenie mi pomáha pri voľnej tvorbe.“ To bol aj jeden z motívov myšlienky vytvoriť akýsi vzorník rôznych keramických technológií a odskúšať si ich možnosti na limitovanom priestore konkrétnej misy. Vznikla kolekcia 22 mís s rovnakým tvarom, pri ktorých Adriena Kutaková použila škálu technológií – od jednoduchej neglazovanej misy zdobenej pravekým ornamentom a zadymovanej, cez ľudovú techniku zdobenia engobou, maľovanie kukučkou na hrnčinu, mramorovanie, intarziu farebnej hliny, napaľovanie skla a sieťotlače, použila červenicu i kombináciu šamotu a porcelánu a napokon, posledných šesť mís prešlo druhým pálením metódou raku. Kolekciu si možno predstaviť ako špirálu, ktorá začína jednoduchou úžitkovou nádobou a končí výtvarne zhodnoteným artefaktom s dráždivým vizuálnym a haptickým účinkom. Sama to popisuje ako líniu od úžitkovej priority k umeleckej. Je to aj istá metafora tvorivej cesty, ktorú prešla od svojich začiatkov až podnes

Ďalšie články v časopise Remeslo, Umenie, Dizajn 03/2003:

Prejsť na výber sekcie | Prejsť na obsah

ÚĽUV