Tibor Uhrín: Zabudnutá technológia
Jedným z príkladov zabudnutého remesla je sitárstvo, pri ktorom sa využívala technológia ohýbania štiepaných drevených lubov z čerstvého dreva. Hoci bola v minulosti pomerne rozšírená, dnes ju už na Slovensku pravdepodobne nikto nevyužíva. Pritom v iných, napr. škandinávskych krajinách je pomerne rozšírená a produkty sú obľúbenou súčasťou stolovania. Do kruhu ohnuté a na koncoch “zošité” luby boli základom aj na výrobu rôznych nádob a škatúľ určených napríklad na šijacie potreby alebo uchovávanie potravín a byliniek. Stačilo iba do korpusu osadiť dno a vznikla ľahká a pevná nádoba bez použitia lepidla. Tradičný spôsob výroby môžeme dnes nahradiť modernejšou technológiou – štiepanie pílením a úpravu hrúbky luba, alebo presnejšie doštičky, hobľovaním. Takýto postup používa výrobca Börje Ax vo švédskej dedinke Orsa v dalarnskom kraji, kde sa na drevené ohýbané nádoby používajú rôzne dreviny. Táto pozoruhodná technológia na mňa pri návšteve jeho dielne v lete 2001 veľmi zapôsobila. Skúšal som ju s rôznymi drevinami. Darilo sa mi ohýbanie dreva tradičným spôsobom, ale so zošívaním som nebol veľmi spokojný. Preto som vyvinul vlastný spoľahlivý a pevný jednoduchý "drevený nit" s kolíkmi. Moje nádoby majú rôznu veľkosť a výšku. Sú to misy, dózy a kontajnery na uskladnenie alebo servírovanie potravín
Ďalšie články časopisu Remeslo, Umenie, Dizajn 03/2002:
- Kruhy na vode 2002, 2. ročník celoštátnej sútaže dizajnu orientovaného na remeslo
- Zdeno Kolesár: Tibor Uhrín - návraty ku koreňom
- Mária Kovalčíková: Biele snívanie v keramikách Bernardíny Lunterovej
- Tibor Uhrín: Zabudnutá technológia
- Z archívu / Výtvarník a výrobca
- Juraj Zajonc: Od rohože k čipke
- Martin Mešša: Rezbárske dni vo Dvore remesiel
