Zora Mintalová: Čaro prikrytého stola
Stôl a obrus sú pojmy, ktoré neoddeliteľne patria spolu. Prvé obrusy sa začali používať v starom Ríme. Zanikli spolu s ním. Znovu sa objavili vo feudálnych sídlach v 10. storočí. Stôl prikrytý obrusom bol reprezentantom postavenia pána domu, sily a pevnosti jeho rodiny. V stredoveku bol obrus znakom pokoja a zástavou mieru. Jeho rozrezanie znamenalo vypovedanie nepriateľstva hosťovi. V 15. - 17. storočí tkali obrusy na našom území umeleckí tkáči. V 15. storočí začala do výzdoby obrusov prenikať výšivka. Bohato zdobené, nákladné obrusy sa vyšívali v dielňach profesionálov - vyšívačov. V šľachtických sídlach sa jednoduchšími technikami vyšívali obrusy na plátenku. V 16. storočí sa začali používať rôzne obrúsky. Na rozhraní 16. a 17. storočia prenikli obrusy do domácností zámožných mešťanov. Vo vidieckom prostredí, kde ich prestierali len počas sviatkov, sa rozšírili najmä v 1. polovici 19. storočia. Obrusy a ozdobné prikrývky na stoly prešli dlhým a zaujímavým vývojom tak z hľadiska materiálov, základných a výzdobných techník, motívov ako aj farebnosti.
Ďalšie články časopisu Remeslo, Umenie, Dizajn 02/2002:
- Irena Dorotjaková: Tradičná výroba - moderný dizajn
- Viera Kleinová: Taký obyčajný hrnček
- Xénia Lettrichová: Jozef a jeho nože
- Viera Kleinová: Drôtený program Šimona Mišurdu
- Monika Škvarnová: Šperky a drôtené objekty Blanky Šperkovej v Budatínskom zámku
- Oľga Danglová: Fulla a svet ľudového umenia
- Ľubica Hustá: Robustné sklo
- O pestovaní prútia
- Zora Valentová: Splnený sen Jozefa Hrma
- Martin Mešša: Lyžičníky
- Oľga Danglová: Obrazový svet násteniek
- Zora Mintalová: Čaro prikrytého stola
- Juraj Zajonc: Od vlákna k niti
