2002
Xénia Lettrichová: Jozef a jeho nože
Akademický sochár Jozef Lupták už tridsať rokov reštauruje kovové historické pamiatky, venuje sa tvorbe autorského šperku, komornej plastike a vytrvalému chlapčenskému snu - tvorbe nožov. Luptákove nože sú autonómne výtvarné diela, nie repliky ani historizujúce ponášky. Čepele pripravuje z damascénskej ocele historickou technikou, v ktorej sa oceľové laná zložené z množstva vlákien prekladajú železom. Na povrchu vykresľujú charakteristickú grafickú sieť. Overuje si tiež výsledné pôsobenie dovtedy nepoužívaných materiálov napr. bicyklovú reťaz. Pri rukoväti, ktorá je vždy hladká a lákavá, v kontraste kombinuje kovové prvky s rôznymi materiálmi.
Ďalšie články časopisu Remeslo, Umenie, Dizajn 02/2002:
- Irena Dorotjaková: Tradičná výroba - moderný dizajn
- Viera Kleinová: Taký obyčajný hrnček
- Xénia Lettrichová: Jozef a jeho nože
- Viera Kleinová: Drôtený program Šimona Mišurdu
- Monika Škvarnová: Šperky a drôtené objekty Blanky Šperkovej v Budatínskom zámku
- Oľga Danglová: Fulla a svet ľudového umenia
- Ľubica Hustá: Robustné sklo
- O pestovaní prútia
- Zora Valentová: Splnený sen Jozefa Hrma
- Martin Mešša: Lyžičníky
- Oľga Danglová: Obrazový svet násteniek
- Zora Mintalová: Čaro prikrytého stola
- Juraj Zajonc: Od vlákna k niti
