2001
RUD 2001-1 | RUD 2001-2 | RUD 2001-3 | RUD 2001-4

Nástroje – šperky dielní

Daša Ferklová

Mnohé z techník, ktoré sa v minulosti v ľudovom prostredí bežne používali, si uchovávajú stále platné výrobno-technické a estetické hodnoty. Vyskytujú sa aj v súčasnej výrobe. Ako ten-ktorý výrobok napokon vyzeral, záviselo nielen od požiadaviek zákazníkov, ale do značnej miery i od vkusu a zručnosti majstra – výrobcu. Špeciálnu úlohu pritom zohrávali nástroje, ktoré prepožičiavali výrobkom vlastný výtvarný výraz, hoci zostávali „utajené“ medzi stenami remeselníckych dielní. Veľká precíznosť ich vyhotovenia spojená s rozmanitosťou ich výtvarnej stránky ich však zaraďuje do oblasti umeleckoremeselnej produkcie. Početnou skupinou takýchto nástrojov – šperkov remeselníckych dielní – sú kovové razidlá a rádliky na zdobenie kožených výrobkov.

Razidlá slúžili na vtláčanie jednotlivých ozdobných prvkov. Obľúbené boli razidlá s geometrickým vzorom – linky, polkruhy malé a veľké, kruhy, kruhy so zúbkami, trojuholníky, štvorce, vlnovky, mriežky, šachovnice, valčeky na ryhovanie, dierkovače a iné. Škálu rastlinných vzorov tvorili štvorlístok, tulipán, astra, púpava, ruža, modrý králik, veľký králik, zvonček, rôzne lístky, nezábudka, skorocel atď. Do popredia sa kládli také rastliny a kvety, ktoré mali magicko-ochranný význam (skorocel, štvorlístková ďatelina, vŕbový prútik a iné). Na výzdobu sa používali aj hviezdičky, srdcia, kosáčiky, polmesiačiky, očká, krížiky a ďalšie, ktoré môžeme charakterizovať ako vzory so symbolickým významom.

Základom rádlika je kovové koliesko s reliéfnym vzorom po obvode, zasadené do kovového držadla upevneného do dlhej vysústruženej rúčky z tvrdého dreva. Rádlikmi sa do kože vtláčali lineárne ozdoby. Medzi najrozšírenejšie a zrejme i najobľúbenejšie patrili bodkované, zúbkované, vlnovkovité, tulipánové a ružičkové rádliky. Kým pásiková a rádliková výzdoba sa nám môže javiť ako remeselno-technická forma kopírujúca ľudový ornament, razidlové ozdoby pripomínajú výšivkové prvky ľudového ornamentu.

Výzdobné prvky z rádlikov a razidiel sa na kožu prenášali tlakom ruky remeselníka alebo úderom kladiva. Vtláčali sa do mäkkej a zvlhčenej kože, v ktorej po vyschnutí vznikla negatívna kresba. Máme doklady aj takého spôsobu, pri ktorom sa ozdoby vtláčali za horúca, zohriatou kovovou časťou rádlika. Vzor sa vryl oveľa hlbšie a bol trvanlivejší. Tento spôsob si však vyžadoval zručnosť a dobrý odhad, keďže pri väčšom zohriatí rádlika sa mohla koža spáliť a po vyschnutí na týchto miestach popraskala.

V zbierkovom fonde Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine sa nachádzajú rádliky a razidlá z dielní významných remenárskych majstrov – banskobystrického remenára Štefana Muliczkého a jeho predchodcov Andreja a Samuela Wágnerovcov i Pavla Klima, ďalej Kolomana Nikela z Ružomberka, Jozefa Beluša z Liptovského Mikuláša, Jána Dubínyho z Brezna a ďalších. Štefan Muliczký ich z väčšej časti zdedil po svojich predchodcoch Wágnerovi a Klimovi, bývalých majiteľoch dielne. Niektoré formy na základe vlastnej invencie, ale i požiadaviek zákazníkov doplnil. Mnohé vznikli aj na základe pozorovania výzdobných techník a ornamentov na ľudovom odeve a kožených výrobkoch iných remeselníkov. Podľa jeho nákresov ich zhotovoval kováčsky majster J. Štefko v Banskej Bystrici; sú zo začiatku 20. storočia. Sortiment nástrojov obohatil Muliczký o nové vzory a tie sa stali poznávacím znakom jeho výrobkov.

Keby sme porovnali pracovné nástroje rôznych výrobcov, možno by sa zdalo, že sú podobné, ba dokonca rovnaké. Môžeme s týmto názorom do určitej miery súhlasiť. No aj keby to tak bolo, dva rovnaké výrobky by sme nenašli. Každý remeselník v nich zanechal svoje charakteristické črty založené na miestnych výrobných tradíciách s citlivou znalosťou regionálnych zvláštností.

Dodnes sa stretávame s výrobcami, ktorých ovplyvnila tvorba majstrov remenárov z predchádzajúcich desaťročí. Udržiavajú výrobno-výtvarné znalosti tejto výroby. Ich tvorivé podnety často vychádzajú z tradícií, no svojou invenciou a umeleckým vkusom vytvárajú nové podoby výtvarného prejavu na svojich výrobkoch. Niektoré artefakty ľudového umenia pretvárajú a prispôsobujú potrebám súčasnej spoločnosti.

 


Ďalšie články v časopise Remeslo, Umenie, Dizajn 03/2001:

 

ULUV.sk > ÚĽUV > Časopis R_U_D > Archív ročníkov R_U_D > Rok 2001 > RUD 03/2001 > Nástroje – šperky dielní