2001
RUD 2001-1 | RUD 2001-2 | RUD 2001-3 | RUD 2001-4

Stolčeky zo Švédska

Koncom minulého roka sa v Severskom múzeu ľudového remesla a nábytkovej kultúry vo Švédsku uskutočnila výstava na nevšednú a veľmi špecifickú tému: stolčeky. Možnosti stvárnenia tohto druhu sedacieho nábytku dokumentujú práce dvoch nasledujúcich autorov.

Individualita dreva

Olle Nessle

stolčeky zo ŠvédskaJögge Sundquist vyrástol v Lulea v rodine, kde sa majstrovalo – otec bol učiteľom dielní na vyššej pedagogickej škole. To ho skoro inšpirovalo inšpirovalo k vlastným pokusom. Potom nasledovalo štúdium domáckeho priemyslu na ľudovej univerzite vo Vindelne a hľadanie vlastnej cesty k veciam, ktorými sa chcel zaoberať.

V roku 1999 dostal Jögge Sundqvist štipendium SHR (Štátny zväz švédskych združení domáckeho priemyslu) vo výške 10 tisíc švédskych korún. Štipendium mu umožnilo študovať obrovské zbierky Severského múzea ľudového remesla a nábytkovej kultúry v jeho centrálnom depozitári v skanzene Julita. “Ľudové umenie predstavuje obrovskú individualitu a radosť. To bohatstvo je fascinujúce, v múzeu je okolo pol milióna predmetov. Ani keby som tam bol niekoľko dní, nestihnem si všetko pozrieť. Štipendium využijem aj teraz, keď som odišiel zo zamestnania a pokúsim sa žiť z vlastnej produkcie.”

Jöggeho hlavným inšpiračným zdrojom sú spontánne, hrubé a jedinečné tvary, neopracovaný materiál, formy, ktoré vzniknú, keď človek rozštiepi, rozsekne nejaký kus. Jeho stolce sú zbierkou ozajstných “individualít”, kde prírodou poohýbané nohy a pokrivené operadlá dodávajú každému sedaciemu nábytku zaťatý a priam skulpturálny charakter. Jednotlivé formy – ako slabá, ale zreteľná ozvena z histórie nábytku – môžu asociácie rozhýbať prekvapivým smerom. Operadlo v tvare S nad hrubo vytvarovaným sedadlom napríklad posiela drzý pozdrav plyšovým pohovkám meštiackych salónov.

Práca so stolčekmi si vyžaduje dlhé skúmanie foriem a veľa experimentov. Jögge hľadá jednak materiál s výraznými tvarmi, ktoré sa dajú ďalej rozvíjať, jednak metódy, ktorými možno premeniť niekedy ťažko poddajný materiál na pekné a použiteľné predmety. Proces, ktorý znamená veľa hľadania a skúšania, je pre Jöggeho cieľom samým o sebe. Radosť z nájdenia správneho kúsku, ktorý sa hodí do “puzzle”, je odmenou za trpezlivosť. Aj keď niekedy to, samozrejme, nevyjde, inak by však v práci chýbala výzva. “Niekedy neostane iné ako všetko rozpíliť, podkúriť tým v peci a začať odznova.”

Jögge nedávno založil podnik domáckej výroby Surolle, ktorý “robí vyrezávané a maľované drevené veci, predáva ich, píše o tom, ako sa robia, vyučuje a považuje ich za veľkolepé” – tak to uvádza na svojej vizitke. Kancelária podniku je na västerbottenskej usadlosti v dedine Kasamark, kde býva s rodinou. Výrobu zriadil v časti bývalého kravína. Všetci, čo sa pokúšali živiť vlastnou produkciou, podnikaním, domáckou výrobou, chápu, že je to veľké riziko. Ale popri tom bude organizovať kurzy; rád učí a najmä rád sa stretáva s ľuďmi.

Ako budeš sedieť

Gunilla Lundahl

Bo Hjalmarson, úspešný záhradný architekt, absolvoval odbornú stolársku prípravu popri svojej profesii. Štúdium nového odboru ho priviedlo ku skúmaniu nábytku na stredovekých obrazoch a k hlbšiemu výskumu súvislostí medzi formou a myšlienkou. Prácu s drevom začal stojacim pulpitom. Jeho špecialitou sa stali stolčeky, lavice a stoličky.

Stolčeky Bo Hjalmarssona sú výsledkom spoločných desaťročných úvah o tejto téme so spolupracovníkom Björnom Edom. Vytvorili čosi ako gramatiku stolcov. Sú medzi nimi stolčeky s rámovou konštrukciou pre výplet a vankúše, iné v podobe masívneho bloku alebo vo forme sedadla neseného vsadenými nohami. Všetky so svojimi rozličnými konštrukciami a použitím.

Breughelov stolček, jednoduchý sedliacky stolec s otvorom pre ruku uprostred, s ktorým sa možno stretnúť rovnako často na obrazoch Pietra Breughela ako na upplandskej rovine, je skromným pripomenutím toho, že švédsky pojem "möbel" (nábytok) pochádza z mobility, pohyblivosti. Pružnosť a spoľahlivosť získava vďaka roztiahnutým nohám, ktoré sa smerom dole rozširujú.

Rumunský sochár Brancusi smeroval svoje myšlienky k stolcu z ťažkých klád z rozštiepeného stromu, ktoré ľudské ruky premenili na umelecké dielo: farba zostruje kontúry, B sa stáva akousi signatúrou, odkazom individuálnej príslušnosti.

Egyptský stolček vznikol podľa originálu z bývalého stredovekého sídla biskupov Gustavianum v Uppsale. Bol vyrobený v Mezopotámii asi pred 4000 rokmi. Stolec s labkami pripomínajúci faraóna jazdiaceho na svojom levovi – symbol panovníka, vzostupu, vládnutia. Ale aj technickej konštrukcie, civilizátorského gesta. Je tiež pripomenutím otvorenosti kultúry. Drevo bolo v Egypte nedostatkovým tovarom, mnohé druhy dreva sa dovážali a s nimi sa šírili aj kultúrne impulzy. Stolec sa dostal do Uppsaly, aby sa tam stal podnetom pre novú inšpiráciu. Kultúra, ktorá žije z výmeny.

 


Ďalšie články časopisu Remeslo, Umenie, Dizajn 02/2001: