Tematiky

architektúra a bývanie

- Slovensko je krajinou hôr, dolín a úrodných nížin, krajinou stredovekých hradov a kostolov. Je tiež krajinou, kde ľudia žili po celé generácie vo svojich sídlach. Pri stavbe vidieckych obytných aj hospodárskych budov využívali prírodný materiál, a to najmä drevo, kameň a hlinu.

narodenie, krst, detstvo

- Narodenie, príchod nového človeka na svet, sprevádzal u našich predkov celý komplex úkonov, ktoré jednak chránili novorodenca a jeho matku od "zlých" síl a na druhej strane zabezpečovali jeho priaznivý život. V kúte izby mala matka pre seba a pre svoje novonarodené dieťa vyhradený priestor, oddelený od zvyšku interiéru kútnou plachtou. Išlo o špecifickú formu textilnej plachty, zošitej z dvoch, prípadne troch, zriedkavejšie až piatich kusov ľanového, alebo konopného plátna. Po pôrode kútnu plachtu spravidla pôrodná baba pripevnila o strop, resp. zavesila na palicu, či hrable, zastoknuté v rohu postele. Zastieranie postele kútnou plachtou bolo na území Slovenska všeobecne rozšírené do konca 19. storočia a súviselo s vierou v jej magickú ochranu matky a novonarodeného dieťaťa. .

dospievanie, láska, svadba

- Svadbu predchádzalo predsvadobné obdobie. Jeho hlavnou súčasťou bola výmena darov z lásky. Najčastejšími darmi z lásky v slovenskom prostredí v minulosti boli zdobené piesty, praslice, hrable, perníkové srdcia, prinášané z výročných jarmokov a týždenných trhov, pierka, vyšívané košele, kraslice a ešte mnohé iné predmety. Ich súčasťou bývali i nápisy a datovanie s monogramom darcu, alebo obdarovaného.

úmrtie

- Samostatnú tematickú skupinu predstavujú predmety spojené s obradmi a zvykmi pri úmrtí, pri pohrebe, pri uložení do truhly a do hrobu, ďalej formy a tvary náhrobníkov, samotná úprava hrobov a cintorínov, spôsoby uctievania mŕtvych. Z hľadiska výtvarného prejavu najvýraznejšími v ľudovom prostredí boli zdobené i nezdobené smrtné plachty, náhrobníky z kameňa i dreva rôznych tvarov a s rôznou výzdobou, s nápismi aj bez nápisov.

vianoce

- Symbolom Vianoc na Slovensku, podobne ako aj v iných európskych krajinách, nebol takmer do polovice 19. storočia zelený stromček, ale betlehem. Betlehemy sa na Slovensku vyrábali hlavne z lipového dreva. Ako plastické zobrazenia biblického príbehu narodenia Ježiša Krista predstavovali výrazný prvok slovenskej tradičnej ľudovej kultúry. Drevené polychromované plastiky z betlehemov často preslávili svojich výrobcov ďaleko od ich domovov. Mnohí výrobcovia betlehemov, v úsilí zdôrazniť prírodnú krásu dreva, naopak, farbenie plastík odmietali. Tradičné vyrezávané betlehemy charakterizuje snaha ich tvorcov verne zobrazovať motívy z pastierskeho, baníckeho, alebo aj roľníckeho života.

fašiangy a Veľká noc

- Fašiangy predstavujú obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Magicko-prosperitné úkony, charakteristické pre fašiangové obdobie mali blahodárne pôsobiť na očakávanú dobrú úrodu. Fašiangy boli časom priadok, zakáľačiek, svadieb, ktoré sprevádzali zábavy i fašiangové sprievody masiek. Maskovanie v obradoch a hrách už od najstarších čias spĺňalo magicko-rituálne a neskôr aj spoločensky zábavné funkcie. Samotné masky predstavujú zvykoslovné predmety vyrobené z najrozličnejších, v ľudovom prostredí dostupných materiálov.

kristologický a mariánsky kult

- Na vývoj sakrálneho ľudového umenia na Slovensku výrazne vplývali - popri všeobecne rozšírenej rímskokatolíckej viere - aj východné ortodoxné cirkvi a reformačné hnutia, ktoré sa tu postupne udomácnili. Christologický cyklus v ľudovej výtvarnej kultúre Slovenska zachytával všetky významné momenty zo života Ježiša Krista. Patrilo k nim napríklad Narodenie, Madona s dieťaťom, Svätý Jozef s Ježiškom, Ježiško so zemeguľou, dvanásťročný Ježiš, Ježišov krst, Kristus ako dobrý pastier, ale najmä Posledná večera. Tá sa v ľudovom prostredí asimilovala hlavne popularizáciou ikonografickej schémy podľa obrazu Leonarda da Vinci.

kresťanstvo - svätci a patróni

- Keďže hlavným zdrojom obživy na Slovensku bolo poľnohospodárstvo, chov dobytka, baníctvo a remeslá, ľudoví majstri a remeselníci spodobovali najmä svätého Vendelína, svätého Urbana, svätú Katarínu a svätú Barboru. Okrem svätej Barbory a svätej Kataríny, ktorých kult bol starší, ľudoví umelci najčastejšie spodobovali svätcov podľa barokových a klasicistických predlôh. Tu mali prevahu sochy Panny Márie a Ježiša Krista. K najobľúbenejším svätcom na Slovensku patrili svätý Ján Nepomucký so svätým Floriánom. Z toho dôvodu ich ľudoví umelci aj najčastejšie znázorňovali. Kult obidvoch svätých sa datuje od 18. storočia, kedy ho cirkev počas protireformácie rozširovala na území vtedajšieho Uhorska.

mágia a povery

- Mágiou nazývame obrady a úkony späté s vierou v schopnosť človeka ovplyvňovať pomocou nadprirodzených síl iných ľudí, zvieratá, prírodné javy, resp. vyvolať spojenie s duchmi alebo s bohmi. Povery (bobony, bobonenie) - tradíciou fixované nepresné označenie pre súhrn predkresťanských predstáv a úkonov prežívajúcich v ľudovom náboženstve na základe viery.

hry, tanec, hudobný prejav, ľudové divadlo

- Ľudové hudobné nástroje sú typickým príkladom produktov ľudovej umeleckej výroby, kde sa v jednom predmete spájajú ich úžitkové i estetické vlastnosti. Hudobné nástroje sú výsledkom uplatnenia súboru znalosti a vedomosti i praktických výrobných skúsenosti výrobcu, často v jednej osobe aj muzikanta, využívaných pri dosahovaní žiadaných zvukových vlastností nástroja, súčasne prezentujú estetické cítenie a výtvarné nadanie výrobcu uplatnené vo výzdobe nástroja.

strava a stolovanie

- Jedlá a nápoje sú základnou biologickou potrebou človeka. Strava ovplyvňovaná prírodnými, historickými, sociálnymi a ekonomickými faktormi a spôsoby stravovania tvoria súčasť kultúry každého spoločenstva. Kultúrnym stereotypom konzumácie stravy hovoríme - stolovanie.

odev

- Ľudový odev - odev vidieckeho obyvateľstva - je jedným z podstatných prejavov hmotnej kultúry ľudstva v každom historickom období. Profesia, náboženstvo a príslušnosť k sociálnej skupine v spoločnosti mali významný podiel na formovaní ľudového odevu aj na Slovensku. Rovnako naň vplývalo pohlavie nositeľa, jeho vek, stav (slobodní, ženatí, vydaté), ale i vplyv iných etník, stredovekých kolonizačných pohybov a móda jednotlivých historických období zanechala na ňom svoje stopy. Všetky tieto faktory, ich vzájomný vzťah, dominovanie jedného a ústup druhého v mnohotvárnom historickom procese, podmienili vznik diferencovaného ľudového odevu na Slovensku.

zberné a koristné hospodárstvo

- je prvotným spôsobom a nevyhnutným štádiom uspokojovania rôznych ľudských materiálnych, ale aj duchovných potrieb. Ide o zber produktov rastlinného a živočíšneho sveta ako aj nerastných surovín, za účelom výživy, dochucovania jedál, kŕmenia, liečenia, magických úkonov, odievania, farbenia, zhotovovania nástrojov a iných.

pastierstvo

- Zameranie chovu oviec najmä na mliečnu produkciu a jeho spracovanie sa prejavovalo v sortimente používaného špeciálneho a funkčne rozmanitého salašníckeho riadu. Pastieri boli schopní vyrobiť takmer všetko, čo vyžadoval život a práca na salaši - rôzne nádoby na prenášanie mlieka a žinčice a uskladnenie bryndze (putne, gelety, lagvice, barelky a pod.), varechy na miešanie a naberanie žinčice, lyžice, misky a pod. Na ich výrobu sa používalo iba drevo. V ich vyhotovení sa prejavuje zručnosť pastierov v spájaní úžitkovej a estetickej funkcie.

poľnohospodárstvo

- Jednou zo zvláštnosti slovenského poľnohospodárstva je výskyt ručných foriem obrábania pôdy pomocou najstarších poľnohospodárskych nástrojov - motyky a rýľa, nazývaný ako motykové hospodárenie. V osobitných podmienkach našlo toto hospodárenie opodstatnenie i pri ornom obrábaní pôdy ešte v 30. rokoch 20. storočia v niektorých oblastiach severného a východného Slovenska. Išlo predovšetkým o premenu lesnej pôdy a zanedbaných pasienkov na poľnohospodársku pôdu.

remeslá a domáca výroba

-  Ľudovú výrobu v súčasnosti prezentujú najčastejšie predmety, s ktorými sa stretávame v múzeách, na rôznych výstavách, v predajniach s ponukou tradičnej umeleckej výroby, ba niekedy aj na trhoch a jarmokoch. Sú to však len zvyšky toho, čo po dlhé stáročia zabezpečovalo väčšinu životných potrieb človeka a čo popri poľnohospodárstve tvorilo súčasť každodennej práce mnohých obyvateľov Slovenska.

transport a obchod

- Doprava ľudí, surovín i tovaru je úzko spojená s obchodom a s rozvojom ľudstva. Vývoj transportnej techniky odsúdil niektoré spôsoby prepravy na zánik, ale aj tak v ľudovej kultúre existovala a dodnes môžeme nájsť výrobky z oblasti transportu, ktoré okrem dokonalých funkčných vlastností majú aj estetické hodnoty. Ľudový výtvarný prejav môžeme nájsť na kovaniach vozov, drevených častiach vozov, na jarmách, výzdobe konských postrojov, sediel, na furmanských a obchodníckych vozoch, saniach, komediantských vozov i na vozoch kočovných Rómov.

spoločenské vzťahy a inštitúcie

- Ako člen rodiny je jednotlivec zároveň členom širšieho lokálneho, regionálneho, etnického a národného spoločenstva, Počas svojho života sa tak stáva členom viacerých formálnych i neformálnych skupín, ktoré vznikajú na základe rôznych subjektívnych i objektívnych podnetov. Spoločenské vzťahy a inštitúcie, ktoré tieto vzťahy reprezentujú, sa prejavujú nielen v rovine chovania, t. j. zvykov, obradov, rituálov, ale i v rovine materiálnej kultúry. Mnohé predmety sa stali napr. symbolmi moci, symbolmi vierohodnosti vo vnútri spoločenstva, symbolmi vytvárania medziľudských vzťahov a pod.

novodobá tvorba v duchu ľudových tradícií

- Súčasná neprofesionálna tvorba predstavuje organickú súčasť národnej kultúry Slovenska. V praxi často nadväzuje na tradičnú ľudovú kultúru, a to tak použitými materiálmi, technológiou výroby, tvarmi alebo výzdobou. Vzniká spontánne - z vnútornej potreby vytvoriť vlastnými rukami niečo originálne a užitočné zároveň. Poľudšťuje a ozvláštňuje náš každodenný život.