Oblasti tradičnej kultúry
Vyhľadať
17 položiek
Zoradiť: abecedne | podľa dátumu pridania
Abovsko- turnianska oblasť
- Administratívnym centrom Abova bol hrad Abaujvár, po viacerých zmenách sa v polovici 17. storočia stali stoličným mestom Košice, ktoré sú dosiaľ dominantným centrom oblasti. Najmenšia župa Horného Uhorska – Turnianska – s centrom na Turnianskom hrade bola v roku 1882 pripojená k Abovskej župe a tvorí západný výbežok tohto regiónu.
Gemer-Malohont
- Gemer a Malohont na juhu ho ohraničuje štátna hranica s Maďarskom, cez ktorú bývalá Gemerská župa mierne presahovala. Súčasťou Gemera bola aj časť Horehronia od Polomky na východ. Horehronie sa administratívne delilo medzi Zvolenskú a Gemerskú župu, predstavovalo osobitý kultúrny celok. Od roku 1803 bolo ku Gemeru pričlenené územie Malohontu, ktorý bol pôvodne súčasťou Hontianskej župy. Tvorí západnú časť regiónu s centrom v Rimavskej Sobote. Územie Gemera a Malohontu je prevažne hornaté a lesnaté.
Hont
- Táto župa siahala až na dnešné územie Maďarska, jej súčasťou bola aj oblasť Malohontu, od roku 1803 pričlenená ku Gemeru. Administratívnym centrom župy bol hrad Hont. Od polovice 18. storočia bolo župné centrum v Kemenci na dnešnom území Maďarska, neskôr v Šahách.
Horehronie
- Oblasť od Brezna na východ kultúrne spadá do Horehronia, ktoré bolo z časti administratívne pričlenené ku Gemeru. Horehronie tvorí osobitý kultúrny celok s charakteristickými prejavmi v materiálnej a duchovnej kultúre – obyčajach, folklóre i nárečí.
Južný Zemplín
- Zemplínska župa vznikla v 11. storočí so sídlom na Zemplínskom hrade, neskôr v mestečku Zemplín, od polovice 18. storočia v Novom Meste pod Šiatrom a v rokoch 1918–1923 v Michalovciach. Zasahuje do nej výbežok bývalej Užskej župy, ktorej územie do roku 1938 plynule pokračovalo na Podkarpatskú Rus. Menšia časť historického územia Zemplína presahuje do Maďarska.
Novohrad
- Novohradská župa vznikla na prelome 10. a 11. storočia. Župným centrom bol hrad Novohrad, nachádzajúci sa dnes na území Maďarska, od polovice 16. storočia boli centrom župy striedavo Balážske Ďarmoty a Lučenec.
Podpoľanie
- Podpoľanie vypĺňa väčšinu územia bývalej Zvolenskej župy, ktorej centrum bolo na Zvolenskom zámku a od 18. storočia v Banskej Bystrici. V užšom význame sa Podpoľaním označuje oblasť lazového osídlenia južne až západne od vrchu Poľana, ohraničená obcami Detvianska Huta, Zvolenská Slatina a Ľubietová.
Severný Zemplín
- Zemplínska župa vznikla v 11. storočí so sídlom na Zemplínskom hrade, neskôr v mestečku Zemplín, od polovice 18. storočia v Novom Meste pod Šiatrom a v rokoch 1918–1923 v Michalovciach. Zasahuje do nej výbežok bývalej Užskej župy, do roku 1945 jej územie plynule pokračovalo na Podkarpatskú Rus. Menšia časť historického územia Zemplína presahuje do Maďarska.
Spiš
- Spišská župa sa utvorila na prelome 13. a 14. storočia. Jej centrom v stredoveku bol Spišský hrad, od 16. storočia bola župným sídlom Levoča.
Šariš
- Región Šariš partrí k tým regiónom Slovenska, kde hranice historickej župy sú aj hranicami oblasti tradičnej kultúry i výrazných znakov dialektu. Región je samozrejme ešte vnútorné diferencovaný na viaceré subregióny ako v materiálnej tak duchovnej kultúre i dialektu.
