Krojová dokumentácia v ÚĽUV

Vznik oddelenia krojovej dokumentácie v ÚĽUV je spojený s tzv. krojovou akciou, ktorá bola jedným z bodov programu ÚĽUV-u, organizácie vzniknutej krátko po druhej svetovej vojne. Dôvodom krojovej akcie bolo zabezpečenie textílií potrebných na ušitie kroja, hlavne v tých oblastiach, kde sa kroje ešte nosili. Ďalším potrebným krokom bolo zabezpečenie technických podkladov na ušitie kroja (strihy, vzory výzdoby, popisy súčiastok, zmeny v nosení jednotlivých častí atď.) Táto úloha sa dala splniť len výskumom priamo v teréne. Výsledkom krojovej akcie bolo ustanovenie garanta starostlivosti o zachovanie a obnovu krojov. Stal sa ním ÚĽUV. Iniciatíva k starostlivosti o kroje vyšla z Národopisnej sekcie Zemskej kultúrnej rady pri Zemskom národnom výbore v Brne roku 1945. Túto iniciatívu neskôr, v 50. rokoch, podporil aj vznik krojovej výroby v ÚĽUV-e. Vznikajúce folklórne súbory potrebovali kroje pre svoju činnosť. Jednou možnosťou bol ich nákup priamo v teréne, druhou dať si kroje ušiť. Navyše v niektorých regiónoch sa už pôvodné kroje ani nedali kúpiť. Výskum kroja tak išiel ruka v ruke s jeho výrobou.

Výskum ľudového odevu

Prvé výskumy sa začali robiť roku 1950. Začali ich robiť pracovníčky bratislavského ÚĽUV-u Mária Kautmanová a Viera Škrabalová. Zisťovali pri nich, akým spôsobom by sa mali vykonávať a čo je najdôležitejšie zaznamenávať. Z výsledkov prvých výskumov, ktoré boli zamerané na modrotlač, sa postupne dospelo k ustálenému postupu vykonávania výskumu a k vytvoreniu jeho obsahu.

Pri výskumoch modrotlače dokumentovala jej nosenie Viera Škrabalová kolorovanými kresbami. Usúdilo sa, že je to v tom čase najvhodnejšia forma zdokumentovania kroja. Postupne sa vykryštalizoval obsah krojovej dokumentácie. Mala obsahovať kolorované kresby na postave a kolorované kresby jednotlivých súčiastok, čiernobiele fotografie kroja na postave a jeho jednotlivých častí. Fotografie sa podľa možností dopĺňali reprodukciami starých krojových fotografií.

Súčasťou dokumentácie sa stali tiež strihy, ktoré sa robili obyčajne v mierke 1 : 10 a v skutočnej veľkosti. Ďalšiu časť začali tvoriť vzorníky výzdoby použitej na jednotlivých krojových súčiastkach. Kreslili sa vzory výšivky, tkaniny, nášivky, vzory modrotlače a podobne. Získané časti výšiviek, tkanín a použitých materiálov sa paspartovali . Výskumom sa získavali informácie nielen o zhotovení kroja, ale aj o jeho zmenách, skladbe, vývine. Tieto údaje sú obsiahnuté v písomných správach, ktoré sú podobne ako ostatné spomínané materiály súčasťou dokumentácie.

Technicky sa dokumentácia robila spôsobmi zodpovedajúcimi možnostiam druhej polovice 20. storočia. Prvoradé boli už spomínané kolorované kresby. Postupne, s vývojom fotografie, sa upúšťalo od kolorovaných kresieb a začalo sa vo väčšej miere fotografovať na diapozitívy. Najprv sa prestali robiť kolorované kresby odevných súčiastok – v roku 1975, a posledné kolorované kresby na postavách sú z roku 1976.

Regióny výskumu ľudového odevu

Výber regiónov na uskutočnenie krojového výskumu sa robil podľa viacerých kritérií: na základe dotazníka rozposlaného začiatkom 60. rokov do všetkých obcí, podľa odporúčania etnografov, podľa fotografií krojov (K. Plicka a ďalší) a podľa informácii z iných výskumov, ktoré robili pracovníci ÚĽUV-u. Medzi pracovníkmi terajšieho Ústavu etnológie SAV a pracovníkmi ÚĽUV-u vznikla dohoda, že ÚĽUV nebude robiť výskumy v oblastiach, ktoré spracovávali a neskôr publikovali pracovníci akadémie (okolie Trnavy, Horehronie, horný Liptov). Výskumy ľudového odevu v ÚĽUV-e skončili roku 1984. V ÚĽUV-e evidujeme 95 oblastí, v ktorých sa urobil výskum. Zahrnuté sú v nich aj výskumy, ktoré neobsahujú kompletnú dokumentáciu. Boli to oblasti Riečnica, Malá Lehota, okres Michalovce, okres Trnava, Horehronie. Boli to viac-menej prieskumné akcie, pri ktorých sme chceli získať aspoň základný obrazový materiál pre krojovú výrobu a zistiť možnosti uskutočnenia hĺbkového výskumu. Ukázalo sa, že krojová výroba by potrebovala pre svoju činnosť dokumentáciu, ktorá by bola v ÚĽUV-e a bola by ľahko dostupná. Dokumentácia z niektorých oblastí neobsahuje všetky zložky údajov, ktoré v predchádzajúcom texte uvádzame. Dôvodom bola nie celkom jasná prvotná koncepcia získavania údajov a nie celkom jasná metodika, preto niektoré výskumy z rokov 1950 – 1952 nie sú doložené výskumnou správou. V tomto období sa urobilo 13 výskumov a spracovať všetky aj písomne bolo technicky nereálne. Výskumy z oblastí Vyšná Šuňava, Vernár, Veľký Lipník, Jakubany, Liptovská Lúžna, Východná, Turie Pole, Bzovík, Pozdišovce, Suchá Hora, Hruštín, Skačany a Omšenie neobsahujú písomnú správu. Podobná situácia bola aj s kolorovanými kresbami pri výskumoch v 4 oblastiach, Dačov Lom, Vislava, Torysky a Pozdišovce, kde neboli kresby urobené. Úplnosť dokumentácie sa v prvých rokoch overovala najmä v krojovej výrobe, ktorá poznatky z výskumov prakticky využívala pri šití krojov. Prvé výskumy nerobili školení etnografi, a tak sa odev skúmal najmä z hľadiska technológie jeho výroby (materiál, strihy, spôsob výzdoby). Funkcie kroja boli možno druhoradé.

Organizovanie dokumentovania krojov v ÚĽUV

Krojová dokumentácia bola samostatným oddelením, ktoré zamestnávalo dvoch odborných pracovníkov a dvoch kresličov. Odborní pracovníci (interní zamestnanci, len v jednom prípade externá pracovníčka) celý výskum organizovali a riadili, robili strihy, v teréne formou rozhovoru získavali informácie, ktoré potom písomne spracovali. Kresliči zakresľovali výzdobu, poprípade sa učili a následne kreslili nové stehy výšivky. Fotograf, ktorý bol obyčajne pracovníkom ÚĽUV-u, sa tiež zúčastňoval na výskume. Kolorované kresby robila výlučne Viera Škrabalová.
Súčasťou krojovej dokumentácie sa stal aj ústredný vzorník vyšívačských stehov a vzorník materiálov, ktoré by postupným dopĺňaním umožnili získať komplexný obraz o používaných technikách výšivky na Slovensku. 

Výskumy ÚE SAV 

Výskum ľudového odevu Slovenska realizoval ako paralelný výskum v ďalších lokalitách súbežne s ÚĽUV-om aj Ústav etnológie SAV. O zverejnenie údajov o týchto lokalitách sa budeme v dohľadnej dobe zasadzovať v súčinnosti s ÚE SAV.