Tradičný odev Slovenska a ÚĽUV

Počiatky záujmu ÚĽUV-u o tradičný odev je spojený z tzv. krojovou akciou, ktorá r. 1945 vznikla na pôde Národopisnej sekcie Zemskej kultúrnej rady pri Zemskom národnom výbore v Brne. Hlavnou úlohou akcie bolo zabezpečenie výroby textílií potrebných na ušitie tradičného odevu, hlavne v tých oblastiach, kde sa ešte nosil. Následným potrebným krokom bolo zabezpečenie aj technických podkladov na jeho ušitie – strihy, vzory výzdoby, popisy súčiastok, zmeny v nosení jednotlivých súčiastok. Úloha sa dala splniť len pomocou výskumu priamo v teréne. Garantom starostlivosti o zachovanie a obnovu tradičného odevu na Slovensku sa stal ÚĽUV, ktorý vznikol v tom istom roku.

Ďalším impulzom záujmu o tradičný odev a jeho dokumentáciu bolo prudko sa rozvíjajúce folklórne hnutie. Vznikajúce folklórne súbory potrebovali pre svoju činnosť tradičný odev ako javiskový kostým. Jednou možnosťou bol jeho nákup priamo v teréne. V niektorých regiónoch sa pôvodný tradičný odev však už nedal kúpiť. Druhou možnosťou bola dať si ho ušiť a vtedy prichádzal do úvahy najmä ÚĽUV. Výskum tradičného odevu sa tak vlastne začal súčasne aj s jeho výrobou.

Dokumentáciu tradičného odevu v ÚĽUV-e zabezpečovalo samostatné oddelenie, ktoré malo dvoch odborných pracovníkov a dvoch kresličov. V prípade výskumu v teréne sa ku ním pripájal ešte fotograf a externá výtvarníčka. Prvým odborným pracovníkom, ktorý sa začal r. 1950 v ÚĽUV-e systematicky venovať výskumu tradičného odevu bola Mária Morávková-Kautmanová. S jej menom sú spojené výskumy až do r. 1970. Hoci nemala vysokoškolské etnologické vzdelanie jej výskumy napriek tomu majú vysokú výpovednú hodnotu. Až v polovici 70. rokov 20. storočia sa do výskumu zapojili vysokoškolsky vzdelané odborníčky – Ľudovíta Sedalová a Alena Rybáriková. Obe sa intenzívne venovali výskumu tradičného odevu až do polovice 80. rokov 20. storočia. Do dokumentácie tradičného odevu prispeli jedným alebo niekoľkými výskumami aj ďalší pracovníci ÚĽUV-u – Anna Kostková, Marta Kretterová, Otília Madarászová, Ema Marková, Ján Okruský, Jarmila Pátková-Paličková, Adam Pranda, Anna Ralbovská-Chlupová, Pavol Stano a Viera Valentová. Do r. 1976 sa výskumov v teréne zúčastňovala aj externá výtvarníčka Viera Škrabalová.

Snahou ÚĽUV-u bolo pokryť svojimi výskumami všetky regióny Slovenska. Výber lokalít sa robil z viacerých hľadísk. V prvom rade išlo o lokality, v ktorých sa tradičný odev ešte nosil, prípadne zanikol len nedávno. Informácie o uvažovaných lokalitách sa získavali z rôznych zdrojov. Niektoré informácie boli z tematicky inak zameraných výskumov, ktoré robili pracovníci ÚĽUV-u. Do úvahy sa brali aj odporúčania etnológov pracujúcich v regionálnych i ústredných inštitúciách. Časť informácii sa získala aj z dotazníka, ktorý ÚĽUV začiatkom 60. rokov 20. storočia rozposlal do všetkých obcí Slovenska. Prihliadalo sa tiež na existujúce obrazové publikácie, v ktorých bol prezentovaný tradičný odev. Súčasne vznikla medzi ÚĽUV-om a Národopisným ústavom SAV (dnes Ústav etnológie SAV) nepísaná dohoda, že ÚĽUV nebude robiť výskumy v tých oblastiach a lokalitách, v ktorých skúmajú pracovníci ústavu.

Výskum tradičného odevu sa začal v r. 1950 a intenzívne pokračoval počas celých 50. rokov. V prvej polovici 60. rokov sa počet výskumov znížil, ale stále bol dosť intenzívny. V druhej polovici 60. a v prvej polovici 70. rokov počet výskumov poklesol a ustálil sa na jednom až dvoch výskumoch ročne. Novú intenzitu nabral v druhej polovici 70. rokov čo súviselo s príchodom Ľ. Sedalovej a A. Rybárikovej. Začiatkom 80. rokov sa výskum uzavrel. Posledné výskumy sa uskutočnili v r. 1983.

Výskumu v konkrétnej lokalite predchádzal predbežný výskum pomocou ktorého sa ustálil výber lokality. Po predbežnom výskume nasledoval podrobný výskum vo vybranej lokalite, ktorý sa overoval aj v okolitých obciach. Ak pri spracovaní výskumu vnikla potreba niečo doplniť, nasledoval aj doplňujúci výskum. Sledovali sa tri druhy tradičného odevu: detský, ženský a mužský odev a ich základné formy – všedný, sviatočný, slávnostný, obradový a vrchný odev. Z časového hľadiska bola snaha zaznamenať podobu tradičného odevu v troch časových rovinách – pred r. 1900, pred prvou svetovou vojnou a po prvej svetovej vojne.

V prvých rokoch nemali výskumy po obsahovej stránke ustálenú podobu, tá sa len postupne hľadala. Základom výskumných správ boli podrobné technologické opisy jednotlivých odevných súčiastok. Sledoval sa druh a spotreba materiálu, spôsob zhotovenia a výzdoby a tiež spôsob údržby a uloženia. Opisy dopĺňali kolorované kresby odevných súčiastok, nákresy strihov a kresby detailov výzdoby. Informácie o ich funkciách a mieste v skladbe odevu boli veľmi kusé a skôr sporadické. Svojim spôsobom ich nahrádzali kresby rôznych foriem tradičného odevu na postavách. V priebehu 60. rokov sa ustálila a podstatne rozšírila obsahová podoba výskumov. Informácie o funkčných formách tradičného odevu sa stali sa svojim rozsahom i obsahom rovnocennými s podrobnými opismi jednotlivých odevných súčiastok. Súčasne s kolorovanými kresbami sa čoraz viac pri výskume začala uplatňovať čierno-biela i farebná fotografia. V druhej polovici 70. rokov úplne nahradila kolorované kresby. Súčasťou dokumentácie bolo aj získavanie vzoriek textílií a konkrétnych súčiastok.

V priebehu vyše tridsiatich rokov, počas ktorých sa robil výskum podarilo sa vybudovať rozsiahly a jedinečný dokumentačný fond o tradičnom odeve takmer sto obcí Slovenska. Tvorí ho 78 výskumných správ, približne 1 000 strihových nákresov, 3000 kolorovaných kresieb, 500 kresieb detailov výzdoby, 3 000 fotografií, 1 700 diapozitívov a takmer 4 000 odevných súčiastok uložených v zbierkovom fonde múzea ÚĽUV-u. Svojim spôsobom je to najrozsiahlejší a najúplnejší dokumentačný archív svojho druhu na Slovensku.

« späť na úvodnú stránku Encyklopédie tradičného odevu Slovenska

 

ULUV.sk > Encyklopédie > Tradičný odev Slovenska > Tradičný odev Slovenska a ÚĽUV