« | Tradičné remeslá a domácke výrobyVýroba zo slamy
PhDr. Anna Chlupová – ÚĽUV
 

« späť | Encyklopédia Tradičné remeslá a domácke výroby

 
Autor hesla: PhDr. Anna Chlupová – ÚĽUV

Výroba zo slamy

– zväzovanie, stáčanie, splietanie, spájanie stebiel zo slamy do úžitkových, dekoratívnych a zvykoslovných predmetov.

 
 
 

Výrobky

Slama bola na našom území po prútí druhým najpoužívanejším materiálom v košikárskej výrobe. A vo všestrannosti jej použitia v tradičnom prostredí jej patrilo prvenstvo. Na južnom a východnom Slovensku bola v minulosti bežnou krytinou obytných a hospodárskych budov. Vo forme snopkov zvaných došky, zhotovených z ražnej slamy, sa priväzovali na strešnú konštrukciu. Počas žatvy sa zo slamy viazali povriesla na zväzovanie obilných snopov. Slamou sa chránili v zime kmene ovocných stromov, napĺňali sa ňou slamníky do postelí a vypletali sedadlá a lôžka.
Základnú skupinu výrobkov zo slamy tvorili úžitkové predmety zhotovené pletiarskou technikou. Najrozšírenejšou na celom Slovensku bola výroba slameníc okrúhlych a oválnych tvarov (ošítky, chlebníky, opálky). Používali sa predovšetkým na chlebové cesto, plytké miskovité tvary aj na vajíčka, strukoviny, ovocie. Okrem nich sa plietli zásobnice rôznych tvarov a veľkostí (koterce, dunice). Boli zväčša valcovité, prípadne s vydutými stenami a pri vrchu viac alebo menej zúžené. Používali sa najmä na obilie, múku, otruby. Zásobnice menších rozmerov, často i s vrchnákom, slúžili na odkladanie vajíčok, strukovín, ale i textilných doplnkov – čepcov, šatiek, stúh, párt, vencov – a rôznych drobných predmetov. Zo slamy sa plietli tiež lyžičníky, mierky na obilie, ale aj úle.

Druhú skupinu výrobkov tvorili rôzne zvykoslovné a dekoratívne predmety pletené zo stebiel slamy. Tradičné boli dožinkové vence ako symboly úrody, zostavené z rôznych slamených ozdôb. Zo slamy sa zhotovovali aj fašiangové masky. Vo vianočnom zvykosloví sa slama vyskytovala ako magická rastlina. Plnila funkciu vianočného stromčeka, obradové predmety zvané lampy, pavúky, mušie raje sa pripevňovali na stropy. Tvorili ich reťaze, pletené ozdoby i ozdoby zo strihaných stebiel pospájaných plodmi, farebnými papierikmi a pod. Zo stebiel slamy sa vyrábali aj jednotlivé ozdoby, ktoré sa vešali na ihličnaté vianočné stromčeky.

 
 
 

Materiál

Základným materiálom na zhotovovanie košikárskych úžitkových i zvykoslovných predmetov bola ražná slama, ktorá je najdlhšia a najpevnejšia. Ojedinele sa používala aj jačmenná alebo pšeničná slama, ale tieto druhy neboli vhodné na všetky výrobky, pretože majú krátke steblá. Používali sa najmä na výrobu ozdôb a drobných dekoratívnych predmetov. Obilie sa kosilo a mlátilo ručne, aby steblá zostali rovné a nepoškodené. Očistené a vyschnuté steblá sa viazali do snopov a odkladali na suché miesto.
Pri výrobe úžitkových košikárskych predmetov zo slamy bol okrem slamy nevyhnutný ďalší materiál – tenký lubok, ktorým sa pri pletení obtáčali a upevňovali pramene slamy. Najčastejšie sa používali lubky z vŕbového prútia, niekde i z agátových alebo borovicových korienkov, prípadne i lipové lyko. Po odrezaní sa muselo prútie očistiť od lístia a rozštiepiť na dve, tri alebo štyri časti. Aby sa kôra dala ľahšie odstrániť, museli sa lubky určitý čas variť. Očistené, roztriedené podľa kvality a vysušené boli pripravené na použitie.
Ražná slama sa používala aj na výrobu pletených ozdôb. Steblá bolo treba očistiť od listov, vystrihali sa kolienka a slamky sa roztriedili podľa hrúbky. Na pletené ozdoby bola najvhodnejšia vrchná, najtenšia časť stebla. Hrubšie steblá sa používali na ostatné druhy ozdôb.

 
 

Technologické postupy a pracovné nástroje

Košikárska výroba

Košikárska výroba zo slamy sa zakladala na špirálovej pletiarskej technike. Deň pred pletením sa slama navlhčila a lubky namočili, aby zmäkli. Určitý počet stebiel slamy sa zasunul do koženej trubičky a začalo sa pliesť od stredu dna výrobku. Zväzok stebiel slamy sa špirálovito ukladal, obtáčal tenkým lubkom a zároveň prichytával v pravidelných intervaloch o predchádzajúci prameň v miestach medzi dvoma lubkami. Prameň slamy sa neustále dopĺňal – nadpájal a formoval do kruhového tvaru.
Kvalita výrobku závisela od hrúbky prameňa slamy a hustoty obtáčania slamy lubkom. K základným pracovným nástrojom pri košikárskej výrobe zo slamy patrili: štiepak na štiepanie prútov na lubky o priemere 1 – 4 cm vyrobený z lieskovej paličky, kožená trubička na udržiavanie rovnakej hrúbky prameňa slamy, oceľové šidlo na robenie otvorov pri prevliekaní opletacieho lubka, menší a väčší nožík na čistenie, orezávanie a začisťovanie prútia a lubkov.

Ozdoby zo slamy

Tradičné slamené ozdoby sa zhotovovali tromi technikami: pletením zo stebiel slamy, navliekaním nastrihaných stebiel a opletaním stebiel okolo ohybného drôtu alebo drievok. Najrozšírenejšia bola technika pletenia zo stebiel slamy, ktorou sa vytvárali duté priestorové ozdoby. Bežné boli ozdoby hruškovitého tvaru, ktoré zdobili dožinkové vence alebo tvorili vianočnú výzdobu interiéru. Vysušená slama sa pred pletením namočila, aby bola ohybná a nelámala sa. Plietlo sa zo 4 až 7 slamiek. Steblá sa zviazali, roztiahli a prekladaním jedného stebla cez ďalšie v šikmom slede sa plietla ozdoba do želateľného špirálovitého tvaru.
Menej náročnou technikou bolo navliekanie slamy na niť. Najjednoduchšou ozdobou vytvorenou touto technikou boli reťaze. Medzi nastrihané kúsky slamy sa pri navliekaní vkladali farebné papieriky, rôzne tvarované kúsky textilu i priečne kladené slamky. Na výrobu reťazí sa mohli použiť aj hrubšie steblá slamy a nemuseli byť pred prácou navlhčené. Zložitejšou ozdobou z navliekaných slamiek bol ihlan, ktorý vznikal zo slamiek rovnakej dĺžky. Do štvorcovej základne sa navliekali smerom dole i hore ďalšie slamky, ktoré sa pri vrcholoch zviazali. Sústava viacerých ihlanov tvorila priestorový útvar, v niektorých oblastiach plnil funkciu vianočného stromčeka.
Technikou opletania okolo drôtu vznikali ploché geometrické ozdoby. Steblá sa opletali okolo 2 – 3 prekrížených drôtov, prípadne drievok, ktoré tvorili základ a určovali tvar štvorca alebo šesťuholníka. Navlhčené steblá sa opletali od stredu prekríženého drôtu tak, že sa obtočilo prvé rameno, potom druhé a pokračovalo sa dookola. Tieto ozdoby sa najčastejšie uplatňovali na vianočných stromčekoch a dožinkových vencoch.
Pracovné pomôcky pri výrobe ozdôb zo slamy boli veľmi jednoduché: nožničky, nite a ohybný drôt alebo tenké drievka (špajdle).

 
 

História

Archeologické pramene sa takmer vôbec nezmieňujú o spracovaní prírodných pletiarskych materiálov. Možno iba predpokladať, že patrilo k základným ľudským činnostiam. Archeológovia sa domnievajú, že tieto činnosti súvisia s počiatkami poľnohospodárstva a chovu zvierat v mladšej dobe kamennej. Pramene hovoria predovšetkým o používaní prútia a rôznych travín. Využívali sa jednak ako výplety stien príbytkov, jednak sa z nich zhotovovali predmety na transport a uskladnenie potravín. Priame dôkazy o používaní slamy však chýbajú. Výroba z tohto materiálu nebola nikdy remeslom, aj preto absentujú písomné archívne materiály. Najstaršie hmotné doklady o výrobkoch zo slamy pochádzajú až z 19. storočia.
Surovinová dostupnosť a nenáročná technika, ktorá si nevyžadovala zložité pracovné pomôcky, umožnila všeobecné používanie tohto materiálu na celom Slovensku, a to v hospodárstve i v domácnosti. Najrozšírenejšia a najbežnejšia na Slovensku bola výroba úžitkových predmetov a nádob pletiarskou košikárskou technikou – slamienkarstvo. Možno ju charakterizovať ako výrobu pre vlastnú potrebu.
V minulosti si slamené výrobky do domácnosti i hospodárstva zhotovovali sami užívatelia. Postupne však v niektorých oblastiach zásluhou zručných jednotlivcov vznikali výraznejšie výrobné strediská, ktoré zásobovali výrobkami okolité i vzdialenejšie miesta. K najvýznamnejším patrili západoslovenské obce Vrbovce, Závod, ďaľšie obce v okolí Malaciek a Bánoviec nad Bebravou, najmä Dubodiel, Slatinka nad Bebravou a Kšinná. Známe strediská výroby vznikli aj na Žitnom ostrove, v južnej časti Gemera a Hontu. Výroba slameníc zvaných koterce bola rozšírená aj v Novohrade v obciach Horné a Dolné Strháre.
Košikárska výroba zo slamy začala postupne zanikať v polovici 20. storočia. Príčiny spočívali v zmene ekonomicko-spoločenských podmienok, keď dochádzalo k rušeniu súkromného hospodárenia, čo malo za následok zánik domáceho pečenia chleba, nástup mláťačiek a v konečnom dôsledku aj ustupovanie od pestovania raži.
Dnes je tradičná košikárska výroba zo slamy ojedinelá, venuje sa jej iba niekoľko výrobcov.
Iným využitím slamy na Slovensku bola výroba zo stebiel slamy. Tradičnými výrobkami boli priestorové objekty zvané mušie raje a dožinkové vence ako symboly úrody a hojnosti, ktoré pozostávali z rôznych slamených ozdôb. Na východnom Slovensku sa v minulosti na Vianoce robili tzv. slamené lampy. Vešali sa na stropy a zostavené boli z reťazí, nastrihanej slamy, zo strukovín a pod. Ozdoby zo slamy sa vešali aj na vianočné stromčeky a vyskytovali sa na mnohých miestach Slovenska.
Na západnom Slovensku v okolí Trnavy sa v druhej polovici 20. storočia začali zo stebiel slamy pliesť úžitkovo-dekoratívne predmety, rôzne misky, košíčky, kazety. Zhotovovali sa z pletencov a zo stebiel slamy opletaných okolo ohybného drôtu, čo umožňovalo ich tvarovanie. Výrobky možno pokladať viac za dekoratívne než úžitkové predmety. Táto výroba sa sporadicky prezentuje aj dnes, najmä na jarmokoch, trhoch a košikárskych podujatiach.
Pletenie rôznych ozdôb zo slamy sa zachovalo až do súčasnosti. Sortiment tradičných ozdôb bol obohatený o nové tvary a výrobné techniky. Veľké možnosti poskytovala žehlená slama, s ktorou sa začalo pracovať približne v 50. – 60. rokoch 20. storočia. Výrobné družstvo Detva produkovalo závesné obrázky s rôznymi námetmi zo žehlenej a z lepenej slamy. Neskôr sa žehlená slama využívala na rôzne závesné ozdoby, pozdravy, na oblepovanie kaziet, kraslíc a pod.

 
 

Výroba organizovaná v ÚĽUV-e

Košikárska výroba

ÚĽUV nadviazal v 50. rokoch spoluprácu s viacerými výrobcami zo strediska domáckej výroby zo slamy vo Vrbovciach, spomedzi ktorých vynikal vo výrobe košíkov zo slamy najmä Ján Lička. Jeho výrobky charakterizovalo husté opletanie tenkých prameňov slamy a používanie vlnovky, ktorou košíky zakončoval, prípadne vlnovku používal v ploche, čím sa kompaktná plocha presvetlila a odľahčila. Košíčky rôznych veľkostí, misky a dózy, ktoré vyrábal, sa vyznačovali dokonalou technickou i estetickou kvalitou. S ÚĽUV-om spolupracoval do roku 1968.
Ďalšími výrobcami z Vrboviec v 60. – 70. rokoch boli Samuel Maňák, Ján Redecha a Ján Horňák-Pavluščák, neskôr Pavol Hyža a Ján Melichárek. Nadviazali na tradičnú výrobu slamienok, košíčkov, misiek v kvalitnom vyhotovení s hustým opletaním slamy tenkým prúteným lubkom.

V tomto období začala spoluprácu s výrobcami výtvarníčka ÚĽUV-u Janka Menkynová. Obohatila tradičný sortiment o nové druhy a tvary výrobkov, ktoré sa v ÚĽUV-e dovtedy nevyskytovali. Boli to podnosy okrúhlych alebo oválnych tvarov určené na prenos, prípadne na odkladanie produktov alebo predmetov, podložky pod nádoby, plytšie servírovacie košíky na chlieb a pečivo a menšie odkladacie zásobnice s vrchnákom.
V 80. rokoch nadviazal ÚĽUV spoluprácu s Rudolfom a Tiborom Bartošovcami z Prievidze. Ich výrobky sa značne odlišovali od prác výrobcov z Vrboviec. Pracovali s hrubšími prameňmi slamy a opletanie lieskovým lubkom bolo redšie než na košikárskych výrobkoch z Vrboviec. Ich sortiment tvorili zásobnice, košíky s rúčkou, podložky a oválne i okrúhle ošítky. Typické na výrobkoch bolo hustejšie ukončenie venčekom z lubkov.
Podobným spôsobom zhotovoval košíky aj Karol Tencer z Novej Bane, ktorý pracoval pre ÚĽUV od roku 1997. Jeho výrobky – okrúhle i oválne košíky miskovitého tvaru, podložky, dózy – sú ukončené venčekom a pôsobia rustikálnym dojmom.
Odlišnou technológiou výroby košíčkov zo slamy sa v 90. rokoch predstavil Ján Samčík z Banskej Bystrice. Košíčky, ktoré možno pokladať väčšmi za suveníry, zhotovuje technikou pletenia zalamovanou slamou. Táto technika sa používa najmä pri pletení rôznych závesných ozdôb.
Košikársku výrobu zo slamy môžeme v súčasnosti zaradiť do kategórie ojedinelých výrob.
V sortimente ÚĽUV-u sa donedávna objavovali aj výrobky Jozefa Moravčíka. Zhotovoval podložky pod nádoby a klasické tvary okrúhlych a oválnych košíkov a prezentoval sa dokonalou prácou, ktorá technicky nadväzovala na výrobky vrbovských košikárov.
Momentálne vyrába pre ÚĽUV košíky vyrábané touto technikou, ale pletené z trávy, nie zo slamy, Valerián Ballek.

Ozdoby a iné výrobky zo slamy

Pôvodná ponuka ozdôb v ÚĽUV-e vychádzala z tradičných pletených ozdôb, ktorými sa zdobili dožinkové vence. Od roku 1958 ich pre ÚĽUV zhotovovali Jozef Hupka a Hedviga Hupková. Závesné ozdoby v tvare šišiek, guliek, zvončekov v niekoľkých tvarových a veľkostných variantoch tvorili základný sortiment tohto druhu. Okrem ozdôb plietli drobné suveníry – vtáčiky na podložke, prasiatka, košíčky.

Výrazná zmena v sortimente ozdôb zo slamy nastala v 70. a najmä 80. rokoch. Výtvarníčka Janka Menkynová začala pracovať so žehlenou slamou, čo znamenalo zavedenie novej technológie práce so slamou a umožnilo uplatniť jej nové tvorivé zámery. Priebežne navrhla množstvo typov a variantov ozdôb, jednak v kombinácii s inými materiálmi, jednak v kombinácii prírodnej slamy s farebne morenou.
Prvou kolekciu boli tzv. blaženičky – jednoduché kolieska kombinované s rôznofarebnou textilnou vystrihovačkou, alebo kolieska v kombinácii s prírodninami – jadierkami, strukovinami a pod. Pôsobivé boli dvojité a trojité kolieska s plastickým textilným kvetom, prípadne ozdoby zostavené z koliesok rôznej veľkosti.
V ďalšej kolekcii výtvarníčka upustila od kruhového základu a zo žehlenej slamy vytvorila efektné ozdoby vtáčikov, srdiečok, stromčekov, kvietkov.
V tomto období vznikla kolekcia tzv. jarných ozdôb, ktorá zaujala originalitou a nevšedným výtvarným poňatím. Základom ozdoby bolo farebné vajíčko, ktoré sa pomocou nastrihanej slamy dotvarovalo buď do podoby kvetu, alebo kuriatka, prípadne vtáčika.
Nové využitie slamy pri výrobe ozdôb znamenala kombinácia s drevom. Rôzne typy štylizovaných miniatúrnych domčekov a zvoničiek vyrobených z dreva výtvarníčka oblepila žehlenou prírodnou a morenou slamou.

Ozdoby zo žehlenej slamy zhotovovali pre ÚĽUV dlhé roky v stredisku Dvorníky výrobkyne Jozefína Kuníková a Katarína Borisová.
Výtvarníčka Janka Menkynová sa v 90. rokoch vrátila aj k technike pletenia ozdôb zo stebiel slamy. Navrhla závesné bábiky, pričom skombinovala pletené detaily (hlava, ruky) s rovnou slamou (telo). Efekt bábik sa zvýšil kombináciou s farebným textilom.
V tomto období sa rady výrobcov rozšírili. Pletené ozdoby okrem manželov Hupkovcov začali vyrábať Pavel Lednár, František Drgoň, Ivan Velický, Jana Tencerová, Emília Mazáčová. Každý z nich mal vlastný rukopis i sortiment, ktorý tvorili varianty pôvodných pletených ozdôb.
Efektnú kolekciu ozdôb z prírodnej a farebne morenej slamy navrhla v 90. rokoch výtvarníčka Božena Dostálová. Tvorili ju hviezdice rôznej veľkosti zo žehlenej slamy s rôzne zastrihnutými koncami, ale aj hviezdice z celých alebo prerezaných stebiel slamy.
V 90. rokoch sortiment obohatili štvorcové ozdoby rôznych veľkostí, ktoré navrhla Janka Menkynová a realizoval Ján Samčík. Vznikali z celej slamy opletanej okolo pevnej konštrukcie. Kombinovaním štvorcov rôznej veľkosti bolo možné zostaviť pozoruhodné priestorové objekty.
Poslednú úspešnú kolekciu ozdôb zo žehlenej slamy vytvorila Janka Menkynová roku 2003 v spolupráci s Emíliou Mazáčovou. Kolieska zo slamy vypĺňa farebný textil, ktorý je upravený do tvaru kvietkov – hviezdic s vystrihanými a nalepenými slamenými detailami lístkov. Zaujímavo pôsobia aj motívy srdiečok, zvončekov, rybičiek, stromčekov, domčekov vystrihnuté zo slamy a nalepené na farebnú textilnú výplň kolieska.

V 70. rokoch sa začala žehlená slama uplatňovať aj pri tvorbe vianočných a veľkonočných pozdravov. Prvou autorkou návrhov bola výtvarníčka Anna Stančíková, neskôr Janka Menkynová. Pozdravy zdobili motívy vtáčikov, stromčekov, vajíčok, ale aj figurálne zimné výjavy, betlehemy, architektúra a pod. Jednotlivé námety boli vytvorené buď kombinovaním prírodnej a morenej slamy alebo kombináciou slamy a textilného pozadia. Pozdravy zhotovovali Marta Herzánová a manželia Agneša Rutzká a Štefan Rutzký, ktorí sa v 90. rokoch úspešne pokúsili aj o vlastnú tvorbu.
Pomerne obľúbeným suvenírom s použitím slamy sú od 80. rokov závesné obrázky. Domácich i zahraničných záujemcov oslovuje najmä ich tematika – ľudová architektúra (kostolíky, drevenice) a krojované postavy. Autormi návrhov sú Janka Menkynová, Anna Stančíková, Štefan Rutzký a Ľubov Viazanková.
V posledných desaťročiach sa žehlená nastrihaná slama používa aj pri výzdobe kraslíc technikou oblepovania. Stredisko výroby bolo spočiatku vo Dvorníkoch, neskôr vo Veľkej Čause. Výrobe sa venovali manželia Anton Ďurdina a Mária Ďurdinová, v súčasnosti Gabriela Tadialová, Margita Šimková a Paulína Matiašková.

 
 

Literatúra a odkazy

| Abelová, Viera: Slamienkarstvo v okolí Trenčína. In: Zborník SNM. Etnografia, 64, 1970, s. 117 – 152.
| Chlupová, Anna: Výroba zo slamy. Bratislava: ÚĽUV 2006.
| Stano, Pavol: Košikárska výroba zo slamy v niektorých oblastiach južného a stredného Slovenska. Výskumná správa. Bratislava: ÚĽUV 1964. Uložené v Múzeu ľudovej umeleckej výroby v Stupave pod č. DF/VS/78.
| Šenfeldová, Helena: Pletení ze slámy. Praha: Grada 2004.
| ÚĽUV. Publikácia pri príležitosti 50. výročia vzniku ÚĽUV-u. Bratislava: ÚĽUV 1995.
| Valentová, Zora: Ozdoby zo slamy. In: Osvetová práca, 1991, č. 8, s. 20 – 22.

 
 
⇧ horeÚstredie ľudovej umeleckej výroby © 2016