« | Tradičné remeslá a domácke výrobyPletenie na forme
PhDr. Juraj Zajonc, CSc. – Ústav etnológie SAV
 

« späť | Encyklopédia Tradičné remeslá a domácke výroby

 
Autor hesla: PhDr. Juraj Zajonc, CSc. – Ústav etnológie SAV

Pletenie na forme

– spôsob pletenia textilu z osnovy napnutej na forme v tvare hotovej textílie. Pomenovania tejto textilnej techniky vychádzajú buď z použitia formy ako základnej pomôcky pri tvorbe textilu (pletenie na forme, tkanie na forme), alebo z jedného druhu takto zhotovovaných textílií, ktorým sú zápästky (zápästková technika). Názov tkanie na forme vychádza z toho, že pri pletení sa pracuje s dvomi sústavami nití, označovanými pri tkaní osnova a útok. Z technologického hľadiska je však tento názov nepresný, pretože nite sa do osnovy napnutej na forme nevtkávajú, ale vpletajú. V širšom pohľade je pletením na forme aj postup spracovania kukuričného šúpolia skrúcaného do motúza, z ktorého sa pletú na drevenej forme napr. košíky, obuv, tašky. Pletenie na forme, ktorého produktom boli odevné doplnky a obuv z vlny, bolo na území Slovenska výlučne súčasťou textilnej kultúry obyvateľov dedín, ktorí túto textilnú techniku používali iba v domáckej výrobe textilu pre vlastnú potrebu, prípadne i na predaj. Pokým pletenie zápästkov bolo výlučne mužskou prácou, pletením rukavíc sa zaoberali aj ženy.

 
 
 

Výrobky

Pletením na forme sa na Slovensku zhotovovali zápästky, rukavice, obuv a textílie určené na prikrytie podlahy. Zápästky boli súčasťou odevu a navliekali sa na zápästie ako ochrana pred poranením a chladom. Súčasne slúžili na stiahnutie širokých rukávov košele v zápästí. Boli súčasťou odevu mužov v horských oblastiach Slovenska; muži pracujúci napr. v lese či pri pasení zvierat používali na ochranu zápästia aj kožené remene a zápästky ušité zo súkna. Zápästky pletené na forme i ušité zo súkna mali zväčša na užšom konci malý, asi 2 cm dlhý rázporok a na jednom alebo oboch okrajoch boli obšité vlnenou niťou alebo kožou. Zápästky, ktoré tvorili od začiatku 20. storočia súčasť sviatočného odevu mužov i žien, sa plietli ihlicami alebo háčikom.

Rukavice pletené na forme mali podobu palcových rukavíc, pod ktorými sa prípadne nosili prstové rukavice. Tieto palcové rukavice muži v zime často používali pri práci.

Na forme sa plietla i nízka obuv siahajúca pod členky – papuče. Koberce pletené zápästkovou technikou na forme v tvare rámu mali obdĺžnikový tvar a rozmery napr. 170 x 80 cm.

Oblasti a lokality výroby
V Európe je pletenie na forme považované za prvok textilnej kultúry špecifický pre oblasť Karpát. Aj na území Slovenska bolo rozšírené v horských oblastiach severnej časti stredného a východného Slovenska – v obciach ležiacich v Strážovských vrchoch, Nízkych Tatrách, Spišskej Magure, Ondavskej i Laboreckej vrchovine a vo Vihorlate.

Západné Slovensko. V tejto časti Slovenska plietli na forme rukavice v obci Selec neďaleko Trenčína.

Stredné Slovensko. Pletenie na forme bolo v tejto časti Slovenska známe na strednom Považí, Kysuciach, Orave, v Liptove i v dedinách na hornom toku Hrona a Čierneho Hrona.

Na strednom Považí v Čičmanoch plietli na forme zápästky a papuče. Vo Fačkove plietli z bielej vlnenej priadze rukavice. V Terchovej boli rukavice pletené na forme zdobené stĺpikmi a v obci Udiča neďaleko Považskej Bystrice tvoril ich výzdobu aj vzor rybia kosť.

V kysuckej obci Horný Vadičov plietli na forme okrem rukavíc aj obuv, nazývanú srstené papuče. Tieto papuče, ktoré boli obuvou mužov i žien, mali podrážku z niekoľkých vrstiev súkna.

V oravskej obci Žaškov i v liptovskej obci Smrečany plietli na forme rukavice.

V horehronských obciach medzi Breznom a Telgártom i v Čiernom Balogu zhotovovali pletením na forme zápästky. Asi od roku 1950 plietli ženy v horehronskej obci Vernár zápästkovou technikou koberce na osnove napnutej na ráme.

Východné Slovensko. V tejto časti Slovenska bola zápästková technika používaná v obciach Spišskej Magury a v oblasti Vihorlatu na pletenie rukavíc. Na Spiši ich plietli napr. v Haligovciach, vo Veľkej Lesnej, v Zálesí i Osturni, v Šariši napr. v Kamenici, Kecerovskom Lipovci a Vtáčkovciach a v Zemplíne napr. v Makovciach, Oľšinkove a Turcovciach.

 
 

Materiál

Osnova na pletenie zápästkov a rukavíc, ktorá musela byť pevná, sa zosúkavala z konopných alebo ľanových nití alebo bola z motúza. Zosúkavané boli aj vlnené nite, ak sa použili na osnovu. Útok, ktorý sa do nej vpletal, bol z vlny. Okrem druganej alebo spradenej ovčej vlny sa na pletenie na forme používala aj vlnená priadza z rozpáraných pančúch pletených ihlicami alebo zvyšky vlnených nití (napr. koniec osnovy, ktorý ostal na krosnách po tkaní súkna). Pri pletení zápästkov i rukavíc neboli útkové nite nikdy hrubšie než nite osnovy. Na pletenie obuvi v Hornom Vadičove sa používala výlučne vlnená priadza, spradená hrubšie než vlna na zápästky a rukavice. Aby boli papuče trvanlivé, pridávali do vlny prasacie štetiny.

Domácky získavaná a spracúvaná vlna sa na pletenie používala v prírodných odtieňoch bielej a čiernej, prípadne hnedej farby. Nite na pletenie papúč v Hornom Vadičove bývali pradené aj z pomiešanej bielej a čiernej vlny. Na Horehroní začali okolo roku 1930 používať na pletenie zápästkov aj továrensky vyrábané vlnené priadze, nazývané haras a berlínka. Tieto mali väčšiu škálu farieb než doma spracúvaná vlna, a preto aj vzory na zápästkoch boli pestrejšie. Do pôvodne čierno-bielych vzorov sa najskôr dostala červená a zelená farba, neskôr pribudli aj ďalšie farby. Na Horehroní po druhej svetovej vojne plietli zápästky z dôvodu nedostatku vlny aj z lacetiek (strojom koso pletených stužiek z hodvábnych nití).

 
 

Technologické postupy a pracovné nástroje

Pri pletení na forme vzniká textil opletením osnovy útkom, ktorý tvoria dve, prípadne tri nite. Jedna niť prechádza nad a druhá pod niť osnovy. Pri nasledujúcej osnovnej niti je ich poloha opačná, pričom sa útkové nite pri prechode medzi dvoma osnovnými niťami krížia. Pretože cez osnovu prechádzajú súčasne najmenej dve útkové nite, osnova je nimi z oboch strán úplne zakrytá.

Osnova bola pri pletení napnutá na forme, ktorá mala tvar budúcej textílie alebo tvar tej časti tela, na ktorej prekrytie bola textília určená. Formy na zápästky zodpovedali tvaru zápästia. Mali tvar kónického valca alebo boli zložené z vodorovnej doštičky v tvare kruhu so zárezmi po obvode, v ktorej strede bol kolmo upevnený valček. Formu na rukavicu tvorila drevená doska s jedným zaobleným koncom, ktorá mala tvar dlane s prstami. Na zaoblenom konci boli po obvode dosky zárezy. Doska buď mala držadlo, alebo bola kolmo zasadená do latky, alebo do dosky v tvare kruhu či oválu s drevenými klinčekmi po obvode. Menšia, rovnako skonštruovaná forma slúžila na upletenie palca. Na pletenie papúč slúžila forma v podobe jednoduchého obuvníckeho kopyta, ktoré malo tvar valca s jedným zaobleným koncom.

Niť tvoriaca pri pletení osnovu bola na forme zachytená o drevené kolíky, kovové klinčeky alebo v zárezoch po obvode formy. Po napnutí osnovy sa táto odvrchu opletala útkom. Tvar foriem umožňoval postupovať pri pletení špirálovito, pričom sa jednotlivé riadky k sebe pevne stláčali, často pomocou vidlicovito ukončeného drievka. Útkové nite sa do osnovy vpletali buď iba prstami, pomocou špicatého konca vretena, alebo pomocou drevených ihiel. Takéto ihly používali pri pletení zápästkov v Heľpe a Závadke i pri pletení papúč v Hornom Vadičove.

Pri pletení rukavíc sa buď samostatne zhotovila časť rukavice po miesto, v ktorom sa k nej pripájal palec, a samostatne palec, ktorý sa aj s formou priložil k rukavici a ďalším pletením sa osnovné nite v dolnej časti rukavice spojili do jedného celku. Alebo, pri druhom spôsobe, sa samostatne upletený palec všil do samostatne zhotovenej rukavice, v ktorej sa naň nechal otvor. K rukavici sa prišíval aj palec upletený ihlicami (Fačkov, Liptovské Revúce) alebo ušitý zo súkna (Fačkov).

Pri pletení boli zápästok alebo rukavica otočené rubovou stranou navrch. Útkové nite sa počas pletenia nenadväzovali. Ich konce ostávali na povrchu a po prevrátení textílie sa dostali dovnútra, čím zlepšovali jej tepelno-izolačné vlastnosti.

Po upletení textílie sa konce osnovy, ktoré mali podobu slučiek, buď rozrezali, alebo zložili z klincov a zo zárezov. Na rukaviciach sa rozrezané nite zviazali tesne pri poslednom rade útkových nití. Zápästky sa ukončovali buď vtiahnutím jednotlivých osnovných nití do pleteniny, alebo postupným zachytením susedných slučiek po jeho obvode. Na užšom okraji sa obšívali vlnenou niťou alebo kožou. V horehronskej obci Vernár ich po dokončení splsťovali trením v teplej vode, aby boli pevné.

Vzory sa pri pletení na forme vytvárali použitím priadzí odlišných farieb. Tie buď tvorili jednofarebné vodorovné pásy, alebo sa farebné nite v riadku pravidelne striedali. Opakovaním takýchto riadkov vznikali štvorce a obdĺžniky (stĺpiky) nazývané klátiky. Ak sa striedanie farieb v nasledujúcom riadku vždy posunulo (dosiahlo sa to dvojitým prekrížením útkových nití medzi tými istými niťami osnovy), vznikali farebné šikmé línie. Ďalším prvkom vplývajúcim na vzhľad vzorov bol smer otáčania útkových nití pri ich krížení. Pletením jedného riadka točeného na jednu stranu a druhého opačným smerom vznikla retiazka. Ak sa pri pletení dvojfarebný útok v určitom počte riadkov otáčal jedným smerom a v tom istom počte riadkov opačným smerom, pričom sa súčasne vždy v nasledujúcom riadku striedanie farieb posunulo, vznikal vzor nazývaný rybí chvost alebo rybia kosť.

 
 

História

Archeologické nálezy textílií pletených na forme, pochádzajúcich z 8. – 10. storočia, sú známe z územia Poľska i východnej Moravy (napr. z Mikulčíc). Do začiatku 20. storočia sa pletenie na forme vyskytovalo okrem Slovenska na moravskom Valašsku i v tatranskej oblasti Poľska. Na Slovensku pletenie zápästkov a rukavíc zaniklo vo väčšine dedín približne v 30. rokoch 20. storočia. Na Horehroní pretrvalo do konca 40. rokov 20. storočia. V Hornom Vadičove plietli papuče na forme približne do konca druhej svetovej vojny. V novej podobe – pletenie kobercov na osnove napnutej na vodorovnom ráme – začali túto textilnú techniku asi roku 1950 využívať ženy v horehronskej obci Vernár.

 
 

Výroba organizovaná v ÚĽUV-e

Využitím pletenia na krosienkach v produkcii textilu sa v ÚĽUV-e na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia zaoberala Viola Thainová. V snahe rozšíriť sortiment o nový druh koberca, nadväzujúci na tradičné textilné techniky z územia Slovenska, navrhla tkané vlnené kelimové koberce, zdobené pásikmi zhotovenými zápästkovou technikou. V osnove na krosnách sa pri tvore pásika pracovalo s útkovým niťami rovnakým spôsobom ako pri ich vpletaní do osnovy napnutej na forme. Vzory vybrané z textílií pletených na forme v kobercoch realizovala aj v kelimovej (ripsovej) väzbe. Koberce s plastickými pásikmi pletenými zápästkovou technikou navrhovala aj Oľga Koreňová. Ňou navrhnuté tkaniny s takto zhotovenou výzdobou sa využívali aj na poťahy vankúšov. Podľa jej návrhu vznikli aj na forme pletené rukavice, vychádzajúce z tradičných podôb tejto odevnej súčiastky.

Výrobou zápästkov k mužským krojom z oblastí, v ktorých boli tradičnou súčasťou oblečenia mužov, ÚĽUV priamo nadviazal na ich domácku výrobu v nezmenenej podobe. V 70. rokoch 20. storočia Kamila Ruchová a neskôr v 80. rokoch i Eva Kováčová nadviazali návrhmi papúč i kapcov (textilnej obuvi siahajúcej nad členky) vo funkcii domácej obuvi na tradičnú obuv pletenú na forme. V 80. rokoch vznikli podľa návrhov Tomáša Matulu kabelky zhotovené zápästkovou technikou, ktoré autor aj sám realizoval.

 
 

Literatúra a odkazy

| Bartošová, Anna: Príspevok k slovenskému ľudovému tkaniu a jeho technológii. In: Slovenský ľudový textil. Tkaniny – výšivky – čipky – kroje. Martin: Osveta 1957, s. 13 – 41.
| Gazdíková, Alžbeta: Textilné techniky v ľudovom prostredí. In: Zborník Slovenského národného múzea, 87, Etnografia 34, 1993, s. 150 – 161.
| Chlupová, Anna: Tkanie na forme. In: Ústredie ľudovej umeleckej výroby. Publikácia vydaná pri príležitosti 50. výročia ÚĽUV-u. Bratislava: ÚĽUV 1995, s. 71.
| Staňková, Jitka: Zapiastky. In: Český lid, 4, 1949, č. 7 – 8, s. 146 – 152.
| Staňková, Jitka: Domácke spracovanie plátna a súkna. In: Horehronie I. Kultúra a spôsob života ľudu. Ľudové zamestnania. Bratislava: SAV 1969, s. 355 – 469.
| Stehlíková, Magdaléna: Staré textilné techniky na Slovensku. In: Sborník Slovenského národného múzea, 55, 1961, s. 77 – 92.
| Thainová, Viola: Nové koberce vyvinuté zo zápästkovej techniky. In: Umění a řemesla, 1962, č. 1, s. 29 – 33.
| Vondrušková, Alena – Kaprasová, Ludmila: Šikovné ruce aneb Malá škola textilních technik. Praha: Mladá fronta 1989.
| Zajonc, Juraj: Premeny vlákna. Medzi pletením a tkaním. In: Remeslo, umenie, dizajn, 4, 2003, č. 1, s. 47 – 51.

 
 
⇧ horeÚstredie ľudovej umeleckej výroby © 2017