zvonica

zvonica
– samostatná stavba so zvonmi zavesenými na drevenej zvonovej stolici.

Mala oznamovaciu a signalizačnú funkciu. Zvonice sa stavali z dreva, menej z kameňa či tehál alebo kombinovaním materiálov. Najjednoduchšiu konštrukciu predstavuje stĺp s rázsochou, na ktorej bol pripevnený zvon. Zložitejšie typy vychádzajú z rámovej konštrukcie na pravouhlom základe.

Na Slovensku sa zachovalo 185 drevených samostatne stojacich zvoníc.

Stavby zvoníc, podobne ako iné stavby, odrážajú v sebe obľubu a vhodnosť materiálu i stavebných technológií pre konkrétne potreby umiestnenia zvona, jeho krytia pred nepriazňou počasia. Okrem zvona, ktorý bol ako profesionálny zvonolejársky výrobok zvyčajne vyzdobený reliéfmi svätých, erbmi donátorov alebo aspoň vročením, dedikáciou a menom majstra zvonolejára, sa na niektorých zvoniciach objavujú výzdobné prvky tesárske, stolárske i kováčske. Ozdobené sú latovaním, majú ornamentálne riešené zvukové otvory, ozdobné kovania závesov vrátok a zvyčajne kovaný kríž na vrchole strechy, často výtvarne poňatý.

Konštrukciu zvonice bolo potrebné technicky zvládnuť tak, aby sa eliminovalo dynamické namáhanie, ktoré vytvára pohyb zvona. To, že tieto potreby plnia zvoničky v konkrétnom prírodnom prostredí, na konkrétnej technickej a technologickej úrovni, ich dáva do osobitej polohy stavieb, ktoré fungovali v ľudovom prostredí, boli stavané s použitím obľúbenejších materiálov i technológií, no zahrňovali v sebe aj širšie odborné a technické poznatky z oblasti statiky a fyziky.  

Rozšírenie samostatne stojacich dedinských zvoničiek bolo ohlasom na príkaz kráľovnej Márie Terézie z roku 1751 vyhlasovať požiarny aj iný poplach úderom na zvon. Rovnaké príkazy zahŕňal v sebe aj jozefínsky  poriadok z roku 1785, ktorý preniesol kontrolu tereziánskeho požiarneho zákona z laxnej šľachtickej správy na prísnejšie krajinské úrady.

Fotogaléria:
Materiál:
Remeselná skupina: