Zvolen

Mesto Zvolen leží v oblasti stredného Pohronia na sútoku riek Hron a Slatina, v nadmorskej výške: 292 - 315 m.n.m. a je jedným z najstarších miest na Slovensku, prvá písomná zmienka o Zvolene pochádza z obdobia vlády Belu III, mestské práva boli obnovené v roku 1243 Belom IV.

Výhodná poloha a vhodné prírodné podmienky juhu Zvolenskej kotliny zapríčinili, že sa tu ľudia usadzovali už od najstarších fáz praveku. Ťažisko osídlenia vždy tvorili osady rozptýlené po vyvýšených pahorkoch a terasách v záplavovej oblasti rieky Hrona a Slatiny; tu bolo najpriaznivejšie prostredie pre poľnohospodársky spôsob života, ktorý bol charakteristický pre civilizácie nášho praveku. Až s rozvojom obchodu v stredovekom uhorskom štáte sa osídlenie zvolenského areálu zjednocuje a jeho jadro sa presúva na sever od zámockého pahorku, kde vzniká námestie s trhom, okolo ktorého sa neskôr sformovalo novoveké mesto. Preto rané dejiny Zvolena sú dejinami niekoľkých polôh, ktoré sa až do stredoveku s istými prestávkami vyvíjali viac-menej samostatne. Z najstaršieho a najdlhšieho obdobia ľudstva, z paleolitu (staršej doby kamennej), sa v oblasti Zvolena našlo len niekoľko málo dokladov. Z východnej hranice zvolenského katastra, z Bakovej jamy a z polohy Medzi hliniskami. Stopy po najstarších ľuďoch vo Zvolene sú veľmi nevýrazné a predstavujú skôr úvod k nasledujúcemu osídleniu, ktoré sa už viaže na usadlý spôsob života. Niekedy na začiatku 5. tisícročia pred Kristom územie Slovenska začali osídľovať prvé skupiny roľníckeho obyvateľstva. Neolitická vlna zasiahla územie Zvolena v období stredného neolitu (mladšej doby kamennej). Už v tridsiatich rokoch dvadsiateho storočia našiel profesor zvolenskej meštianky Jakub Trnka pravdepodobne na polohe Pod Drahy alebo Haputka črepy bukovohorskej keramiky. K týmto nálezom neskôr pribudli i doklady osídlenia inou neolitickou kultúrou, kultúrou lineárnou. Dnes sa zdá, že v strednom období mladšej doby kamennej existovali na území prinajmenej dve osady ľudu s lineárnou keramikou - jedna pod Pustým hradom a druhá na Podborovej. Ako dokladá nález profesora Trnku na existenciu týchto osád mohli naviazať nositelia bukovohorskej kultúry, ale pretože ani na jednom z týchto nálezísk sa neuskutočnil archeologický výskum, presnejšie to určiť nevieme. Rovnako zatiaľ nedokážeme stanoviť na spomenutých polohách dĺžku a ani rozsah osídlenia. Podľa doterajších poznatkov sa zdá, že po zániku stredoneolitických osád situovaných na severe a juhu dnešného Zvolena došlo k prerušeniu osídlenia regiónu aspoň na jedno tisícročie, teda na celú jednu epochu. V priebehu tohto obdobia doznieva v Karpatskej kotline vlastná mladšia doba kamenná a nastupuje jej záverečná fáza - eneolit (neskorá doba kamenná; približne okolo r. 3 500 p. n. l.). Vyľudnená oblasť Zvolena sa znovu osídlila v strednom úseku tohoto historického veku: na terasách riek sa usadzujú nositelia badenskej kultúry, ktorí zaberajú nielen doteraz známe polohy, ale i polohy dovtedy neosídlené. Možno povedať, že, podobne ako inde v hornatých oblastiach Slovenska, sa osídlenie nielen obnovuje, ale aj zahusťuje a nadobúda nové črty. Predovšetkým okrem otvorených nížinných osád vznikajú aj opevnené osady na ostrohovitých pahorkoch, kde sa zrejme sústredila obchodná a výrobná činnosť. Tento jav pozorujeme i vo Zvolene; badenské nálezy poznáme nielen z doteraz uvedených polôh Pod Drahy a Podborová, či z novoosídlenej polohy Podbrálie (otvorené sídlisko sa rozkladalo na sútoku Slatiny a Hrona oproti Pustému hradu a asi sa ťahalo po východnom úpätí Stráže), ale i z výšinných polôh Borová hora, Lieskovec - Hrádok a možno i z Veľkej Stráže. Zvolen v tomto období predstavoval pomerne husto osídlenú oblasť, kde otvorené osady na brehoch riek chránilo zo severu sídlisko na travertínovej kope Borová hora, zo západu nad súteskou Hrona možno opevnené sídlisko na Veľkej Stráži a otvorenú východnú časť Zvolenskej kotliny kontrolovalo opevnené sídlisko na ostrohu Hrádok v Lieskovci. K zostreniu obrazu takto načrtnutej situácie nám ale na týchto náleziskách zväčša chýba archeologický výskum, ktorý by priniesol presnejšie časové určenie jednotlivých osád. Aspoň čiastočne bolo archeologickým výskumom prebádané sídlisko na polohe Pod bralami, kde sa odkryl oválny objekt s rozmermi 430x340 cm a v ňom keramika a množstvo štiepaných kamenných nástrojov. Dôležité poznatky v súčasnosti prináša archeologický výskum v Lieskovci - Hrádku. Na prelome dvoch historických epôch - doby kamennej a doby bronzovej - akoby sa vo Zvolene opakovala situácia z mladého neolitu: stopy po pravekom obyvateľstve sa vytrácajú a v ranej či strednej dobe bronzovej (teda aspoň šesťsto rokov) znovu akoby bola oblasť Zvolenskej kotliny bez osídlenia. Je však možné, že situáciu skresľuje iba nedostatok výskumu - na lieskovskom Hrádku sa v kultúrnej vrstve našlo niekoľko črepov, ktoré by sme snáď mohli priradiť strednej dobe bronzovej. Úplne iný obraz sa vo Zvolene naskytá pre mladšiu a neskorú dobu bronzovú (asi 1250 až 800 p.n.l.), kedy región osídlil ľud lužického kultúrneho komplexu. Obyvateľstvo tohto významného kultúrneho okruhu, ktorý na niekoľko storočí zaujal severnú časť Slovenska, Čiech a Moravy, a veľkú časť Poľska, sa domohlo značného kultúrneho rozvoja, čo sa prejavilo i v archeologických objavoch. Husté lužické osídlenie a pomerne vysokú úroveň hospodárstva dokladajú tiež početné zberové nálezy zo širokého okolia Zvolena a aj v areáli mesta, kde sa opäť osídľujú terasy a vyvýšeniny na brehoch riek. Osady lužického ľudu sa nachádzali na polohách Podbrálie (nález piatich pecí dokladá existenciu väčšieho sídliska), Haputka na úpätí Pustého hradu (archeologickým výskumom sa objavili zvyšky chaty), na riečnej terase Pod Drahy (kde sa našla keramika a bronzové predmety a kadluby na ich odlievanie) a možno na terase Podborová. Archeologický výskum potvrdil, že miestne lužické obyvateľstvo vybudovalo aj mohutné hradisko na Pustom hrade - stredoveká hradba, ktorá obklopuje korunu kopca, pravdepodobne stojí na kameňozemnom vale z doby bronzovej. Najpresnejšie informácie o dĺžke trvania a rozsahu osídlenia v dobe bronzovej nám priniesol výskum pohrebiska na polohe Balkán - Krivá púť. Pohrebisko, zničené výstavbou, sa nachádzalo aj na pravobrežnej terase Hrona, na Podborovej. Zvolen, ktorý leží na ceste k ložiskám medenej rudy, (meď je dôležitá zložka bronzu) bol v dobe bronzovej pravdepodobne významným obchodným a výrobným centrom stredného Slovenska. Potvrdzujú to nielen objavené kadluby, ale predovšetkým nálezy troch či štyroch bronzových depotov, ktoré sa opäť našli na južnom okraji súčasného mesta, v areáli predpokladaných osád a pohrebiska. Príznačné je, že dva z depotov, ktoré sa našli v lužickom prostredí, sa svojím štýlom hlásia do náplne pilinskej kultúry, ktorej domovské územie sa nachádza na rozmedzí Slovenska a Maďarska. Túto skutočnosť si možno vysvetliť buď príchodom pilinských výrobcov na územie mesta alebo intenzívnymi obchodnými stykmi medzi severom a juhom; napokon južné vplyvy sa vo Zvolene prejavili i na lužickej keramike z neskorej doby bronzovej. Pôvodné lužické obyvateľstvo prežívalo na Slovensku i do doby železnej, ktorá u nás nastupuje približne v 8. storočí pred Kristom. Prvé, halštatské, obdobie doby železnej je na území mesta zastúpené len nepatrným počtom nálezov, no nepredpokladáme, že došlo k skutočnému prerušeniu osídlenia. V druhom, laténskom, období sa nálezy množia. Do tzv. predpúchovského horizontu, ktorý nepriamo naväzuje ešte na tradície doby bronzovej, možno prisúdiť obsah kultúrnej jamy na polohe Podbrálie. V 2. až 1. storočí pred Kristom sa i vo Zvolene staré obyvateľstvo dostalo pod kultúrny vplyv Keltov, ktorí sa usadili na juhozápadnom Slovensku, a vytvorilo osobitú púchovskú kultúru. Laténska keramika, točená na kruhu, je takisto známa z Podbrália, ale i z Haputky a Krivej púte, kde ju sprevádzajú hrubšie púchovské nálezy. Púchovský horizont zachytil aj archeologický výskum na lieskovskom Hrádku; púchovskej kultúre pravdepodobne patril objekt (dlážka príbytku), ktorý prekrýval staršiu kultúrnu vrstvu. Zbery dokazujú, že otvorená osada púchovského ľudu sa nachádzala i na mierne sklonenom svahu pod Hrádkom. Po zlome letopočtov sa aj na území Zvolena usadzujú Germáni, ktorí pravdepodobne znovu obsadili doteraz uvádzané polohy - v ruke robená germánska keramika sa aspoň našla na Krivej púti, Pod Drahami a pod Hrádkom v Lieskovci. Najvýznamnejšie nálezy z doby rímskej pochádzajú z Haputky. Archeologickým výskumom sa v interiéri germánskeho objektu našli pozostatky železiarskej výroby: taviaca pec so zvyškami vytaveného železa. Významné sú predovšetkým črepy keramiky rímskoprovinciálneho pôvodu točenej na kruhu a tzv. terry sigillaty z 3. storočia n. l. Tieto predmety zjavne dokazujú kontakty tunajších Germánov so svetom rímskych provincií. Horizont zániku germánskej osady nie je známy - poznanie histórie tohto úseku dejín opäť naráža na nedostatočný archeologický výskum a väčšia časť osady už bola zničená súčasnou výstavbou; musíme prepokladať, že osada zanikla najneskôr v čase Veľkého sťahovania národov, keď sa tunajšie germánske kmene presúvali na územie Rímskej ríše. Po odchode Germánov sa v 5. storočí cez územie Slovenska preliala vlna slovanského osídlenia. V prvej etape sa Slovania usadzovali v prívetivejšom kraji juhozápadného Slovenska, ale už skoro sa tlačili aj do stredoslovenských kotlín. Podľa dnešných poznatkov Zvolenskú kotlinu osídlili na konci 6. storočia n. l. Potvrdil to predovšetkým archeologický výskum slovanskej osady na lokalite Horné zeme v katastri Sliača. Na sídlisku sa odkryli zvyšky 24-och objektov, medzi nimi i zahĺbene chaty - polozemnice zrubovej konštrukcie, ktoré okrem iných nálezov obsahovali keramiku pražského typu, teda typ keramiky sprevádzajúci prvý horizont slovanského osídlenia v celom areáli rozšírenia západných Slovanov. Podobne ako pri germánskej osade na Haputke sa aj v slovanskej osade na Horných zemiach zistili stopy železiarskej výroby. Sídlisko na Sliači asi nebolo vo Zvolenskej kotline v tomto období jediné, hoci z územia Zvolena zatiaľ nepoznáme nálezy súčasné s najstaršou etapou sliačskeho náleziska. Ale už zo 7. storočia je známa predveľkomoravská keramika z Haputky. Počet slovanských lokalít sa v nasledujúcom období rozmnožil - nálezy keramiky obtáčanej na kruhu z 8. a 9. storočia aj bez archeologického výskumu naznačujú existenciu sídlisk pod Veľkou Strážou, na Haputke, Krivej púti a v priestoroch internátov Technickej Univerzity. Z toho vidieť, že Slovanov, rovnako ako obyvateľstvo predchádzajúcich epôch, priťahovali riečne terasy na juhozápade dnešného mesta. V 9. storočí vývoj slovanského osídlenia vo Zvolene vyvrcholil vybudovaním hradiska na ostrohu Hrádok v Môťovej nad sútokom Slatiny a Neresnice, kde sa zrejme sústredila nielen obrana kotliny, ale aj jej správa Hradisko. Pád Veľkej Moravy neznamenal vo Zvolene významnejší prelom vo vývoji slovanského osídlenia. Naopak, zdá sa, že v priebehu 10. a 11. storočia sa jednotlivé rozptýlené osady koncentrujú do väčšieho sídla, pravdepodobne situovaného na ľavobrežnú terasu Hrona na miestach dnešného areálu TU (naznačujú to výsledky archeologického výskumu z 50-tych rokov), v ktorom možno hľadať zárodky mesta. Rozhodujúci obrat vývoja predstavovala až úplná integrácia Zvolenskej kotliny do Uhorského štátu. Vtedy sa na území Zvolena objavujú celkom nové, v tunajšom praveku neznáme prvky - stredoveký hrad a mesto. Komitátny hrad nahradil už prežité hradisko v Môťovej, pod jeho právomoc však nepatrila len oblasť Pohronia, ale aj rozľahlé priestory severného Slovenska. Mesto sa ako samosprávna jednotka konštituovala neskôr než hrad; vzniká až za modernizačného úsilia Arpádovca Belu IV. v polovici 13. storočia. Prvá zachovaná mestská výsadná listina je datovaná dňom 28. decembra 1243, hoci je možné, že mesto bolo založené spolu s Krupinou už r. 1238. Vtedy sa ťažisko osídlenia vo Zvolene presúva na sever od zámockého pahorku, kde sa zrejme na križovatke obchodných ciest tvorí tržné miesto - budúce námestie. A nový spôsob života neznamenal len zmenu hospodárstva, ale pre miestne obyvateľstvo priniesol i vyššiu kultúru spojenú s kresťanstvom: v 13. storočí vo Zvolene už pravdepodobne stáli dva kostoly - základy jedného, ktorý bol možno súčasťou kráľovského dvorca, sa odkryli na zámockom nádvorí, kým druhý sa nachádzal na území samotného mesta v severnej časti námestia. Od 13. storočia sa teda i vo Zvolene výrazne presadzujú všetky črty stredovekého života, ktoré sa naplno rozvíjajú v 14. a 15. storočí.


zdroj a viac info: www.zvolen.sk