zvíjak

nástroj na uloženie pradena pri navíjaní priadze na cievky alebo klbá

Starším typom bol vodorovný zvijak (kolovratik, koza, tinulina, zvijačky), zložený z dvoch skrížených latiek otáčajúcich sa na čape upevnenom v drevenom stojane. Na koncoch latiek boli kliny, za ktoré sa uložilo pradeno. Zvijak sa vzhľadom (často i použitím) zhodoval s motovidlom. K novším typom patrili zvislé zvijaky , ktorých rozšírenie súvisí s rozvojom plátenníctva (napr. na Horehronie prenikli zo Spiša). Na strednom a východnom Slovensku bola najviac rozšírená tzv. smrtka (cerefenda, talagy). Tvoril ju zvislo postavený rám, v ktorej boli v hornej a dolnej časti vodorovne uložené priečkové valce a na ne sa uložilo pradeno. Horný valec sa dal vyberať a výška rámu sa mohla meniť. Mal 2 formy: malú (metrovú) a veľkú (dvojmetrovú). Menej rozšírený bol zvislý zvijak (tzv. víjadlo), známy hlavne na východnom Slovensku. Skladal sa z rámu, v ktorom sa otáčal 1 veľký latkový bubon.