župa

župa
– administratívno-územná jednotka štátnej správy Uhorska v rokoch 1849 – 1918 (s trvaním do roku 1922) s vlastnou samosprávou.

Župy  nahradili bývalé šľachtické stolice, s ktorými sa územne zhodovali. Predstaviteľom štátnej moci v župe bol hlavný župan, vymenovaný panovníkom. Na čele aparátu moci v  župy  stál volený podžupan (ališpán), ktorý viedol agendu úradníkov župného úradu. Na území Slovenska sa úplne alebo sčasti rozprestieralo územie 20 zo 71 uhorských žúp. Celou rozlohou to boli župy Bratislavská, Nitrianska, Trenčianska, Turčianska, Tekovská, Zvolenská, Liptovská a Šarišská. Trianonskou dohodou (1920) stanovená južná hranica Slovenska rozdelila 8 žúp, pričom na Slovensko pripadla väčšia časť Hontianskej, Gemerskej a Zemplínskej župy, približne polovica Komárňanskej, Ostrihomskej, Novohradskej a Abovskej  župy a niekoľko dedín Rábskej župy. Na východnej hranici sa rozdelila Užhorodská župa, ktorej väčšia časť pripadla Podkarpatskej Rusi (dnes Zakarpatská Ukrajina). Menšia, severná časť Oravskej a Spišskej župy pripadla Poľsku. Roku 1946 boli k Československu pričlenené 3 obce Mošonskej župy (Čunovo, Jarovce, Rusovce).

Administratívna inštitúcia žúp (rovnako ako ich predchádzajúca inštitúcia šľachtických stolíc) zohrala úlohu pri utváraní etnografických regiónov, pretože župy mali možnosť upravovať celoštátne nariadenia týkajúce sa hospodárskych, spoločenských a kultúrnych záležitostí, ktoré bezprostredne vplývali na život obyvateľstva. Vydávali napríklad regionálne stavebné a požiarne štatúty, limitácie cien výrobkov a služieb, povoľovali spolky, budovali a udržiavali cesty a podobne. Po rakúsko-uhorskom (resp. rakúsko-maďarskom) vyrovnaní roku 1867 sa právomoc  žúp obmedzovala. Postupne boli z ich právomoci vyňaté záležitosti súdnictva (1869), stavebno-technické (1877), sirotské (1877), lesnícke (1879), verejnej bezpečnosti (1881), veterinárne (1900). Roku 1870 boli z pôsobnosti žúp vyňaté municipiálne mestá (na Slovensku Bratislava, Košice, Komárno, Banská Štiavnica).

Etnografické oblasti Slovenska sa kryjú so župami najmä tam, kde župa tvorí prirodzenú prírodnú oblasť, napr. Oravská  župa  – Orava, Liptovská  župa – Liptov, Turčianska župa –Turiec, Spišská župa – Spiš, Šarišská župa – Šariš. Viacero bývalých žúp je rozčlenených na niekoľko menších regiónov, často kultúrne i etnograficky skladbou značne odlišných.

2.  administratívno-územná jednotka Slovenska v rokoch 1923 – 1928. Bolo ich 6: Bratislavská, Nitrianska, Považská, Zvolenská, Podtatranská a Košická župa. Ich krátke trvanie a napokon zrušenie bolo podmienené tým, že nerešpektovali niektoré danosti, napr. prirodzené prírodné členenie, komunikačné ťahy a spoje.

3. administratívno-územná jednotka Slovenskej republiky v rokoch 1940 – 1945 (Bratislavská, Nitrianska, Trenčianska, Tatranská, Pohronská a Šarišsko-zemplínska župa).