zlato

zlato
– ušľachtilý žltý, stály a veľmi kujný kov, známy už od staroveku.

Zlato (lat. aurum) je chemický prvok, má značku Au. Je elektricky aj tepelne dobre vodivý.

V prírode sa vyskytuje najmä v rýdzej forme alebo v zliatine so striebrom (elektrum). Vo svojich zlúčeninách sa vyskytuje s mocnosťou Au+3 a Au+1. Po rozrušení žíl sa dostáva do náplavov, odkiaľ sa ryžuje. Najbohatšie svetové náleziská sú v Južnej Afrike, na Urale, v Austrálii; okruhliaky zlata (nugety, až kilogramové) v Kanade a na Sibíri. V Česku sú zlatonosné žily v stredných Čechách (napríklad Jílové, Roudný), v Jeseníkoch (Zlaté Hory) a v okolí Kašperských hôr, na Slovensku pri Kremnici, ale aj v západnej časti Malých Karpát.

V súčasnosti sú ryžovateľné ložiská zlata už vyčerpané. Ťažia sa preto ložiská, kde je zlato rozptýlené v hornine a získava sa z nej hydrometalurgicky. Proces spočíva v jemnom namletí horniny, aby sa do kontaktu s roztokom mohla dostať väčšina prítomných mikroskopických zlatých zrniek.

Materiál:
kov
Popis spracovania:
Zlato sa používa najmä na výrobu šperkov, a to vo forme zliatin so striebrom, s meďou, so zinkom, s paládiom či niklom. Samotné rýdze zlato je príliš mäkké a šperky z neho zhotovené by sa nehodili na praktické použitie. Prímesi paládia a niklu navyše sfarbujú vzniknutú zliatinu – vzniká tak v súčasnosti dosť moderné biele zlato. Obsah zlata v klenotníckych zliatinách alebo rýdzosť sa vyjadruje v karátoch.