železo

železo
– pomerne mäkký kov striebrosivej farby.

Chemický prvok (lat. ferrum), značka Fe. Patrí medzi prechodné prvky. Chemicky je železo pomerne reaktívne, reaguje s kyselinami za uvoľnovania vodíka. Pôsobením vzdušnej vlhkosti a kyslíka sa oxiduje za vzniku zmesi hydratovaných oxidov a hydroxidov železa, nazývaných hrdza. Tento proces predstavuje veľký problém pre priemysel, keďže železo patrí k najpoužívanejším kovom. Ako ochrana sa používajú rôzne nátery, pasivácia pôsobením kyseliny fosforečnej (vznik pevnej vrstvičky fosforečnanov), pokovovanie atď.

Železo je jedným z najrozšírenejších prvkov v zemskom telese (5 hm. %). Jeho distribúcia však nie je rovnomerná, smerom od povrchu k jadru jeho obsah narastá, samotné jadro je tvorené zliatinou niklu a železa v pomere ~85 % Fe: ~6 % Ni. V čistej forme sa vyskytuje len v meteoritoch. V prírode sa najčastejšie vyskytuje v rôznych horninách (bazalt) a mineráloch (pyroxény, amfiboly, olivín),  významné sú železné rudy (hematit, limonit, magnetit, siderit a pyrit), z ktorých sa železo priemyselne vyrába.

Surové železo obsahuje rôzne prímesi (najčastejšie uhlík) a nazýva sa liatina. Je pomerne tvrdá, ale krehká, s malými možnosťami ďalšieho spracovania. Používa sa na výrobky, kde nie je požadovaná veľká presnosť opracovania (napríklad poklopy, radiátory).

Odstraňovaním uhlíka sa získava oceľ, ktorá je neporovnateľne lepšie spracovateľnejšia, je kujná, ohybná. Prísadami iných kovov (mangán, chróm, vanád, volfrám, kobalt a iné) sa upravujú rôzne mechanické vlastnosti ocele (pevnosť, tvrdosť, chemická odolnosť atď.). S oceľou sa stretávame v každodennom živote (doprava, priemysel, stroje, stavebníctvo).

Materiál:
Popis spracovania:
Železo je ľudstvu známe už od praveku (halštatská a laténska doba), jeho väčšia priemyselná produkcia sa začala až v 18. storočí. Na výrobu sa používajú už spomenuté rudy (hematit, magnetit, siderit, limonit). Výroba je založená na redoxných reakciách s oxidom uhoľnatým, resp. uhlíkom, v tzv. vysokých peciach. Do vysokej pece sa dávkujú upravené rudy, koks a vápenec, prípadne oxid kremičitý. Teplota v peci je okolo 1 800 °C. Celý proces prebieha nepretržite, do vrchnej časti sa pridáva ruda, koks, troskotvorné prísady a zo spodnej časti sa v pravidelných intervaloch odpúšťa roztavené železo (odpich železa).