zeleň

zeleň
– súhrnné označenie drevín, bylín a ich častí (prúty, ratolesti a podobne), ktoré sú v tradičnej kultúre všetkých národov symbolom vegetačnej sily, prírodnej regenerácie, neustálej obnovy.

Zeleň tvorí jednu z najvýznamnejších znakových zložiek vo všetkých obyčajových cykloch. Posvätnej úcte sa  vo všeobecnosti tešili stromy, na ktorých podľa predstáv sídlili duše v podobe vtákov. Strom bol symbolom univerza, predstavoval jednotu troch svetov. Najvyšším božstvám bol zasvätený dub.

Významnú  úlohu v magickom  myslení predstavoval strom života. Podľa princípu mágie boli  magickou silou obdarené aj jeho časti. Verilo sa, že sviežosť, zdravie, plodonosná sila prúta či ratolesti poukazuje na ich mnohofunkčnosť. Používali sa na ochranu domov a polí pred zlými silami, živelnými pohromami, boli magickým predmetom pri veštbách o počasí, úrode, vydaji, šťastí, nešťastí, živote i smrti. 

V kombinácii s ďalšími obradovými predmetmi a úkonmi zeleň určuje zacielenie obyčají (Vianoce, vianočný stromček, Veľká noc, letečko, znaky svadobného sprievodu, Turíce, Ján Krstiteľ, mláďatká).

Symboliku zelene prevzalo z predkresťanskej  tradície aj kresťanstvo. Posvätenie bahniatok na Kvetnú nedeľu, konárikov na Turíce, kytíc na Pannu Máriu 15. augusta a vianočného stromčeka pri kolede sakralizuje zeleň, ktorá sa používa aj v ďalších praktikách.

Fotogaléria:
Materiál: