zásobnice na obilie

zásobnice na obilie
– objekty alebo nádoby na uskladnenie vymláteného obilia.

Delia sa na:

1. prenosné, zhotovené z hliny, zo slamy (slamenica), vydlabané z kmeňa stromov (kadlub), z kôry stromov (lub), z prútia (priľub), z kresaného dreva (súsek), z dosák (štrichy, hambáre, feršlogy, priečiny), prípadne nimi môžu byť rozličné nádoby (sud, väčší hrniec);

2. neprenosné, zahrnujúce obilnú jamu a drevných priečin (stabilne osadený v sýpkach, komorách, na povalách a podobne).

Rovnako ako iné javy ľudovej kultúry sú výsledkom kultúrnych tradícií a miestnych prírodných podmienok. Archeologický a historický materiál dokladá ich starobylosť a dlhé stáročia používania ich funkčnosť. Tam, kde boli vhodné podmienky na budovanie obilných jám (západné, juhozápadné Slovensko a južný Zemplín), uchoval sa tento spôsob uskladnenia aj v 20. storočí. Nevhodná pôda a dostatok ražnej slamy (v okolí Krupiny, Ipeľskej pahorkatiny, v Honte a Novohrade) podmienili používanie slamených zásobníc na obilie, ktoré boli dostupné i sociálne najslabším vrstvám dedinských obyvateľov. Obdobne možno vysvetliť aj výskyt drevených súsekov v horských oblastiach Slovenska. Koniec 19. a začiatok 20. storočia je obdobím zanikania tradičnej zásobnice na obilie. Lepšie situovaní roľníci si začali budovať stabilné drevené priečiny v komorách a sýpkach. V murovaných domoch so strechami z nehorľavej krytiny sa obilie voľne rozsypané alebo vo vreciach ukladalo do podstrešných priestorov. Tieto spôsoby uskladnenia, ktoré kapacitne viac vyhovovali ako tradičná zásobnica na obilie, sa udržali až do kolektivizácie poľnohospodárstva.

Fotogaléria:
Materiál: