zámky

zámka – mechanizmus určený na zamykanie kľúčom. Používa sa na zaistenie ¶dverí, príp. okeníc obytných a hosp. objektov a niektorých druhov ¶odkladacieho nábytku (truhla, skriňa). Pred používaním z. sa dvere domov a hosp. stavieb zatvárali na háčik, obrtlík, zástrčku, haspru, rígeľ al. závoru, namontované z vnútornej al. vonkajšej strany. Zatváracie mechanizmy môžu byť súčasťou z. , ale existujú aj samostatne. Podľa funkcie rozoznávame 4 hl. druhy z. : 1. z. dverové, skladajúce sa zo závory, príp. západky (strelky) a zásuvky; 2. skriňové z. , pozostávajúce zo závory; 3. petlicové (visiace) z. , skladajúce sa z petlice (zápinky) a visiacej z. , kt. sa zápinka zaisťuje; 4. truhlicové so závorou, kt. sa do z. zasúva. Už v prostredí stredovekej dediny archeol. nálezy dokladajú technicky dokonalé, s dverami pevne spojené drev., kovové a kovové visiace z. s kľúčami. Ich používanie u nás má svoj pôvod v antickej kultúre. Drev. z. (kľúčovnica, kľúčenica) sa zatvárali drev. kľučkou, kt. sa zvonku dvíhala špagátom a zamykali sa drev. posuvnou záporou na drev. kľúč. Používali sa hl. na domových dverách. Postupne ich nahrádzali špeciálne z. s kľúčkami kováčskej, zámočníckej (¶zámočníctvo), neskôr továrenskej výroby, fungujúce na rovnakom princípe. Vplyvom kolonizácie zo záp. Európy získavali prevahu formy nemeckej z. s horizontálnou závorou. Od 18. stor. sa začala rozširovať tzv. francúzska z. so závorou vo vertikálnej polohe (závora na dva západy, krytý mechanizmus vložený v zámkovej skrini). Arch. spôsoby zabezpečovania dvier a drev. z. sa sčasti používajú dodnes. K visiacim kovovým z. (klatka, zámka) sa viazali rozličné poverové predstavy a úkony pri svadbe, pôrode, prvom ¶výhone dobytka. Z. je symbolom zomknutosti, uzavretosti (podobne ako ¶kruh, ¶uzol) využívaným pri ¶porobení, liečení (¶uhryznutie) ap.