zámky

zámka – mechanizmus určený na zamykanie kľúčom. Používa sa na zaistenie ¶dverí, príp. okeníc obytných a hosp. objektov a niektorých druhov ¶odkladacieho nábytku (truhla, skriňa). Pred používaním z. sa dvere domov a hosp. stavieb zatvárali na háčik, obrtlík, zástrčku, haspru, rígeľ al. závoru, namontované z vnútornej al. vonkajšej strany. Zatváracie mechanizmy môžu byť súčasťou z. , ale existujú aj samostatne. Podľa funkcie rozoznávame 4 hl. druhy z. : 1. z. dverové, skladajúce sa zo závory, príp. západky (strelky) a zásuvky; 2. skriňové z. , pozostávajúce zo závory; 3. petlicové (visiace) z. , skladajúce sa z petlice (zápinky) a visiacej z. , kt. sa zápinka zaisťuje; 4. truhlicové so závorou, kt. sa do z. zasúva. Už v prostredí stredovekej dediny archeol. nálezy dokladajú technicky dokonalé, s dverami pevne spojené drev., kovové a kovové visiace z. s kľúčami. Ich používanie u nás má svoj pôvod v antickej kultúre. Drev. z. (kľúčovnica, kľúčenica) sa zatvárali drev. kľučkou, kt. sa zvonku dvíhala špagátom a zamykali sa drev. posuvnou záporou na drev. kľúč. Používali sa hl. na domových dverách. Postupne ich nahrádzali špeciálne z. s kľúčkami kováčskej, zámočníckej (¶zámočníctvo), neskôr továrenskej výroby, fungujúce na rovnakom princípe. Vplyvom kolonizácie zo záp. Európy získavali prevahu formy nemeckej z. s horizontálnou závorou. Od 18. stor. sa začala rozširovať tzv. francúzska z. so závorou vo vertikálnej polohe (závora na dva západy, krytý mechanizmus vložený v zámkovej skrini). Arch. spôsoby zabezpečovania dvier a drev. z. sa sčasti používajú dodnes. K visiacim kovovým z. (klatka, zámka) sa viazali rozličné poverové predstavy a úkony pri svadbe, pôrode, prvom ¶výhone dobytka. Z. je symbolom zomknutosti, uzavretosti (podobne ako ¶kruh, ¶uzol) využívaným pri ¶porobení, liečení (¶uhryznutie) ap.
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie
Obrázok fotogalérie