zámka

zámka
– mechanizmus určený na zamykanie kľúčom. 

Používa sa na zaistenie ¶dverí, prípadne okeníc obytných a hospodárskych objektov a niektorých druhov ¶odkladacieho nábytku (truhla, skriňa). Pred používaním zámky sa dvere domov a hospodárskych stavieb zatvárali na háčik, obrtlík, zástrčku, haspru, rígeľ alebo závoru, namontované z vnútornej alebo z vonkajšej strany. Zatváracie mechanizmy môžu byť súčasťou zámky, ale existujú aj samostatne. Podľa funkcie rozoznávame 4 hlavné druhy zámok: 1. dverové zámky sa skladajú zo závory, resp. západky (strelky) a zásuvky; 2. skriňové zámky pozostávajú zo závory; 3. petlicové (visiace) zámky sa skladajú z petlice (zápinky) a z istiacej zámky, ktorou sa zápinka zaisťuje; 4. truhlicové zámky majú závoru, ktorá sa zasúva do zámky.

Už v prostredí stredovekej dediny archeologické nálezy dokladajú technicky dokonalé, s dverami pevne spojené drevené, kovové a kovové visiace zámky s kľúčmi. Ich používanie u nás má svoj pôvod v antickej kultúre. Drevené zámky (kľúčovnica, kľúčenica) sa zatvárali drevenou kľučkou, ktorá sa zvonku dvíhala špagátom, a zamykali sa drevenou posuvnou záporou na drevený kľúč. Používali sa najmä na domových dverách. Postupne ich nahrádzali špeciálne zámky s kľučkami kováčskej, zámočníckej (¶zámočníctvo), neskôr továrenskej výroby, fungujúce na rovnakom princípe. Vplyvom kolonizácie zo západnej Európy získavali prevahu formy nemeckej zámky s horizontálnou závorou. Od 18. storočia sa začala rozširovať tzv. francúzska zámka so závorou vo vertikálnej polohe (závora na dva západy, krytý mechanizmus vložený v zámkovej skrini). Archaické spôsoby zabezpečovania dvier a drevených zámok sa sčasti používajú dodnes.

K visiacim kovovým zámkam (klatka, zámka) sa viazali rozličné poverové predstavy a úkony pri svadbe, pôrode, prvom ¶výhone dobytka. Zámka je symbolom zomknutosti, uzavretosti (podobne ako ¶kruh, ¶uzol) využívaným pri ¶porobení, liečení (¶uhryznutie) a pod.

Fotogaléria:
Materiál:
Remeselná skupina: